Po zhliadnutí prednášky HM prišlo opojné nekontrolovateľné nadšenie a hneď na druhý deň rozhodnutie o jednodňovom pôste. Po 24hodinách, ktoré prebehli bez najmenšieho problému mal nasledovať nábeh na stravu. Po ľahkom jedle, nastalo zhodnotenie situácie, že jedlo som nezjedol z chuti, ale iba preto, že skončil jednodňový pôst, prišiel pocit pokračovať v nejedení a sledovaní reakcií tela. To následne trvalo 3dni, počas ktorých som nemal na jedlo najmenšiu chuť, ani vtedy, keď som listoval v obrázkovom kalendári s receptami a čítal si postupy prípravy. Neprekvapilo ma to. Počas tých troch dní som vnímal svoje telo, vplyv okolitého prostredia a venoval sa meditáciám zameraným okrem iného i na čerpanie výživy pre svoje bunky. Tretí deň nastali pochybnosti o správnosti vlastného počínania bez akýchkoľvek informácií. Pochybnosti vyústili v strach z možného poškodenia organizmu z nevedomosti. Nejedenie som ukončil so zámerom nazbierať informácie a tak som sa ocitol tu.

Moje začiatočnícke otázky sa týkajú faktu, že súčasná bežná váha môjho tela, je na úrovni približne 75-77kg, pri výške 185cm. Metabolizmus je rýchly, zvyšovanie hmotnosti je pomalé aj pri vysokých dávkach potravy, prevažuje odpor k tučným jedlám, stravovanie ľahké, nízka chuť do jedla. Pri práci napr. v záhrade častokrát zabudnem, že som celý deň nič nejedol. Aby som si udržal telesnú hmotnosť, musím myslieť na to, že treba pravidelne jesť. Pri mojom experimentálnom nejedení som sa za 1+3dni znížila hmotnosť na 73,3kg. Mimo obáv z vlastnej újmy pred ukončením, som sa cítil výborne s výnimkou väčšieho pocitovania chladu. Pred pokusom nejesť som dodával svojmu telu polovičné porcie do prvého momentu zasýtenia, teraz tretinové. Nemám rád pocit preplneného žalúdka. Moje telo je zrejme úplne špecifický prípad.

Aká je kritická hmotnostná hranice, resp. ako sa vypočíta, prípadne aké sú hranice tolerancie?

Ako sa mení metabolizmus (zrýchlenie, spomalenie) pri postupnom predlžovaní pôstnych období?

Breathariánstvo ma zaujalo z pohľadu nezávislosti a vnútornej čistoty tela. Je čoraz ťažšie nájsť v civilizovanom svete "živú" potravu a čerstvú vodu.

Rád by som ešte vyjadril vďačnosť za toto fórum a za možnosť získať informácie a prípadne neskôr ak k tomu bude príležitosť, ponúknuť i vlastné skúsenosti. Ďakujem.

Vitej:).
Obavam se, ze prozatim tu informace o tom jak zit z prany nedostanes, dostanes tu ale informaci o tom jak bezpecne zachazet se svym telem (mas jen jedno v tomto zivote) a pusty.

Bebe vítej a přeji úspěšné pokračování.

Jak jsem pochopil, nemáš ještě mnoho zkušeností s půsty? Myslím si že na pokusy o přechod na breathariánství je u Tebe ještě příliš brzy, spíš by ses měl věnovat zkušenostem s půsty, od krátkých po delších, a odlehčování stravy (tj. ne třeba ani množství, ale spíš složením). Ve skutečnosti to všechno souvisí se vším, breathariánství je jenom přirozeným pokračováním této cesty. A jak uvádějí zkušenější, je to především otázka duchovního vývoje.

Z minimální váhy si hlavu dělat (zatím) nemusíš (mimochodem máš velmi podobné hodnoty jako já, 186/73), k ní bys mohl dospět až po pár týdnech půstu, při Tvé váze až někdy po 40 dnech. Teoreticky se odvodí z BMI, ale to je tak silně nepřesný údaj, že nemá moc smyslu se jím zabývat. Tělo Tě stejně moc nepustí pod minimální hranici (pokud nejsi příliš velký asketa), stejně Ti navodí neodolatelný pocit potřeby návratu k jídlu.

... jo a jak píše Cef, mrknout nejraději na pust.cz a knihy o půstech (zrovna jsem tu dal link na knížky)

Ďakujem Vám pekne za povzbudivé slová. Máš pravdu Mirku, nemám okrem popisovaného žiadne skúsenosti. Na pust.cz som si už kadečo prečítal, takže viem, že ste už ostrieľaní harcovníci i cestu Pavla, ktorý akoby vytýčil a označil cestu k duchovným výšinám, ako píše najkratšiu a najdrastickejšiu. Na základe prečítaného, chápem teda pôst, ako duchovnú cestu prostredníctvom tela. Toto ale vôbec nie je môj prípad. Nemám žiadne takéto ciele ani ambície. Jednak preto, že vidím i iné možnosti k duchovným métam, i keď možno bez príslušných duchovných zážitkov, ktoré dlhodobý pôst zdá sa prináša a i tie sú dočasné tak ako pri iných praktikách. (Všetky cesty aj tak nakoniec vedú do Ríma) a cítim, že sú mi bližšie, jednak i preto, že každú metódu, ktorú človek praktikuje za účelom oslobodenia sa, vzdania sa, musí odložiť, odhodiť, vzdať sa aj jej, inak by sa vlastne stal závislým na danej metóde, alebo na danom stave. To je možno príčina toho, prečo sa breathariani znova z času na čas vracajú k jedlu. Totižto telo je určené na vychutnávanie si života. Duchovný človek, čiastočne, alebo úplne zbavený ega si však vychutnáva život inak, ako človek, ktorému vládnu vášne a túžby. Preto ani breahariánstvo nemôže byť konečná a zrejme slúži iba na dosiahnutie uvedomenia. Potom už je viacmenej jedno, či ješ, alebo neješ, stav duše pretrváva.

Bebe dobrá slova, je vidět že v tom máš jasno. Ano, jak se uvádí, všechno to je především duchovní cesta a je celkem jedno, kudy člověk po ní jde. Myslím že Ty se nemusíš k žádným praktikám nutit, protože už automaticky tím směrem jdeš, podle toho např. že občas zapomínáš na jídlo. Jen se divím, proč se do jídla nutíš, když k němu necítíš potřebu. Rozhodně se nemusíš bát nějaké újmy na zdraví kvůli podváze, jsem si jistý, že tak hluboko Tě Tvé tělo nenechá klesnout. U Tebe mi připadá, že je nejlepší cesta nechat věci plynout samy tak jak jsou, protože díky Tvému duchovnímu posunu budeš jistě intuitivně dělat všechno správně tak jak se má. A pokud se podělíš o své znalosti a zkušenosti, bude to pro ostatní jistě velkým přínosem.

Napísal si to lepšie, ako by som to povedal. Je pravda, že čím viac by som sa do niečoho nútil, tým väčší odpor by som pociťoval. V mojom prípade ide môj život prirodzenou cestou intuície, a k nej som sa chvála bohu dopracoval tak, aby som sa na ňu mohol spoľahnúť. Do jedla sa nenútim, to nie je správny výraz. Udržujem hmotnosť na úrovni, ktorej sa cítim najlepšie. Fyzicky, aj psychicky. Keď bolo kíl viac, zvýšilo sa i potenie tam, kde sa obyčajne nepotím, keď bolo kíl menej pod 70, cítil som chlad a nepohodlie. No, fakt neviem, čo som to vyfasoval za telo (nejaký second-hand, či výpredaj ) skrátka dávalo mi zabrať. Najskôr som ho musel istý čas trénovať v posilovni, aby zosilnelo, potom som ho musel učiť udržiavať v kondícii, prípadne liečiť, lebo doktori to nevedia a teraz, keď sa kvalita potravín zhoršuje, aby som ho učil žiť z prány..

Domnieval som sa donedávna, že duchovnú cestu možno absolvovať prostredníctvom mysle. Dnes sa dozvedám, že to ide aj prostredníctvom tela. Ak je to tak, prečo si si napríklad ty Mirek, vybral práve túto cestu?

Proč se snažím o breathariánství? U mne to je kvůli nespokojenosti se současným stavem - touha po zlepšení fyzických pocitů a především zlepšit duševní nespokojenost se sebou a svým stavem, pročistit si myšlení a dostat se tak do celkově lepšího stavu, po všech stránkách.

Najlepšie myšlienky mi často prichádzajú v noci, alebo nad ránom. Jedna taká prišla i túto noc a súvisí trochu aj s tým, čo Miro napísal. Do súčasnosti som sa zaoberal niečím, čo by som nazval očistením, ozdravením mysle. Pri pôste ide o očistenie a ozdravenie tela. Pravdepodobne to spolu súvisí a možno sa aj tieto dopĺňajú, pracujú synergicky, alebo sa dokonca násobia. Koniec koncov sú to veci, ktoré mali spoločné Ježiš i Siddhártha keď ešte nebol Budhou. Čistota tela a mysle, boli ideály antiky, potom sa to zmenilo nástupom kresťanstva, kedy sa telo považovalo za špinavé a trvá v mysliach ľudstva dodnes.

Očistením mysle dochádza k tomu, že vnímanie sveta a života nie je prehlušované šumom, šepotom, či hlukom myšlienok. Očistením tela sa zrejme toto stane tiež citlivejšie a vnímavejšie. Možno by o tom mohli povedať skúsenejší ohľadom pôstov. Upokojením mysle sme asi schopní lepšie vnímať prostredníctvom vyladeného tela život a jeho skutočnú podstatu podobne, ako sa rozochvieva ladička vibráciami, s ktorými rezonuje.

Vitej Bebe, jdes na to zbytecne vedeckymi sluvky a slozite. "Ve zdravem tele zdravy duch", tzn. cakry, proudeni energie, pohyb toto cisti velmi precizne.
Cize nikoli pravdepodobne, ale zcela urcite - me pomohla smesna troska pravidelneho pohybu dojit na potreti az ke 40.
Jinymi slovy v nemocnem (neduzivem) tele toho moc nenameditujeme, ze:) ..
Opomijeni tela krestanum tez jako krestan vytykam. Stala se chyba, kdyz se kazatelova slova o pomijivosti (i jina) vzala prilis doslova.
Podobne spatne s Bibli nakladaji i dnes jisti svedkove:).

Dnes je piatok a prišlo rozhodnutie začať skúmať fenomén pôstu, keďže som v tomto úplný začiatočník. Začínam dnes jedným dňom, ak pôjde všetko dobre, bude nasledovať každý piatok. Pridala sa aj kolegyňa, takže sme dvaja a robíme si vzájomnú podporu. Tak som zvedavý, či bude rovnako príjemné držať vo dvojici pôst, ako napríklad ísť vo dvojici na večeru.

Bebe, pekné rozhodnutie. Držím palce!

Ďakujem Renáta

Máš úplnú pravdu Cef, idem na to tradične zložito slovami, lenže viem, čo robím, to je práve ten môj spôsob. Ak chcem veciam porozumieť, musím si ich definovať. Nechodím vyšlapanými cestičkami, lebo nechcem a nemusím dosahovať konkrétne ciele, mojim cieľom je pochopenie, porozumenie, uvedomenie. Mojim cieľom je žiť život, ktorému rozumiem. Ak sú v živote nejaké bariéry a prekážky, museli niekde vzniknúť. Preto skúmam i minulosť, alebo súvislosti.

So všetkými tými vecami ako čakry, prána, kundalíny som vždy pracoval iba prostredníctvom meditácie a vizualizácie, rovnako tak, som pracoval so svojim telom. Nemám astrálne videnie, nevidím auru, anjelov ani iné bytosti. Preto ten môj vedecko-filozofický prístup. Možno, až sa dostanem ďalej v pôstoch, budem niektoré jemné energie vnímať. Ale ak by aj nie, nič sa nestane. Nič sa nestane, ak sa nestanem breathariánom. Úplne iné by bolo, keby som porozumel, ako to funguje.. To je pre mňa vzrušujúcejšie, ako to, že to je možné, lebo podľa môjho pohľadu na tento vesmír, možné je všetko.

Ahoj Bebe a vitaj .
Tieto veci mňa tiež veľmi zaujímajú a patria asi do intímnej sféry, každého hľadajúceho. Čo mna osobne posúva však ďalej, je ticho, ktoré je v meditácii. Franz Kafka to vyjadril vetou:
Nemusíš odísť z izby...Zostaň len sedieť a počúvaj. Ba ani nepočúvaj, jednoducho čakaj. Nečakaj len buď ticho osamote. Svet sa ti sám ponúkne, aby sa odhalil. Nemá na výber. Klesne ti v extáze k nohám..

_________________
http://www.vitazdroje.eu
Oni môžu, lebo si myslia že môžu...

Ďakujem za privítanie north108,
áno, viem o čom hovoríš a to aj mne stačí, ten "stav bytia" ale považujem to, rovnako, ako všetky mystické zážitky a výjavy ezoteriky za také lentilky, ktorými sú vydláždené cesty k tomu pravdivému, k tomu, čo je v samej podstate všetkého. Nech sa z hľadajúceho stane nachádzajúci a z hladujúceho sýty..

to áno, také lentilky potom potešia, to je pekne prirovnané

_________________
http://www.vitazdroje.eu
Oni môžu, lebo si myslia že môžu...

Kolegyňu rozbolela hlava až tak, že nemohla obsluhovať zákazníkov a ja som jej nevedel poradiť, lebo mňa hlava nikdy nebolieva. Takže niečo zjedla a tak som dnes zostal v tom sám, ale vidím to bez problémov. Je mi fajn a cítim sa skvelo, ako vždy

To mame podobne - nas Vesmir je vzrusujici misto plne zahad objevu a nikdy byt neprestane - aspon pro me:).
Jakmile "pochopim" jedno, najdu si hned 1000 dalsich "zahad" uzasny:).

Myslíš teda Cef, že sme tu preto, aby sme žasli?

A myslis abychom hazeli na okoli unudene ksichty (jako hmotari) stylem "vsecko znam, vsecko vim, vsude jsem byl, vsecko jsem videl, nic me neprekvapi ?
To je ubohy zivot, neumim si takovy ani predstavit, netouzim po nem, vsecko nove co se naucim me fascinuje a obohacuje:).
Clovek je podstatou pruzkumnikem a objevitelem Vesmiru (ted nemyslim astronauty, hehe):).
Ale co si myslim na tom absolutne nezalezi, dulezitejsi je cemu veris Ty sam:).

..lebo myslím, že tu sme preto, aby sme žasli. Žasnem nad vesmírom, ale i nad životom tu na Zemi. Nad zrodom ľudskej bytosti, nad tým, ako je všetko so všetkým poprepájané a ako to všetko navzájom funguje. Milujem dokumentárne filmy o čomkoľvek. Všetko čo je tu má svoju krásu a nádheru. Dokonca i "hmotári", ako ich nazývaš a o "některých hmotařkách ani nemluvě" ale odbočil som.. myslím, že všetko naokolo je našim zrkadlom. Všetko, čo je vonku, je i vnútri. Ak by si venoval pozornosť tomu, čo Ti na živote hmotárov vadí, možno by si objavil, že to isté Ti vadí rovnako na sebe.

Taky miluju dokumenty:).
Na hmotarich mi nic nevadi, to se mylis, at si svoje zivoty ziji jak umi nejlip, jsou jejich, sle jo, rozumim Ti, o zrcadlech uz jsem toho slysel hodne.
Ono jak se rika "Jak nahore tak dole" (venku/vnutri), ze jo:) .. "cokoli co reknete muze byt pouzito proti vam" ..
Vazne, jsem spokojeny s tim co mam dano shury a taky se pracuje neustale na tuningu:)).

a čo to je, čo máš z hůry dáno?

Prečo si potom myslíš, že ich život je úbohý?

O zrcadlech můžeš slýchat celej život, důležité je, zda-li máš odvahu se do nekterého podívat a jestli jsi připraven na to, co tam spatříš.

Mozna by bylo lepsi, aby ses vymackl rovnou co Ti vadi na me mily bebe:).
Tohle nikam nevede, co tak juknout kazdy do sveho zrcatka, nekde potichu v koute, co Ty na to, jsi pro ?
Opatruj se:).

Nechcel som Ta popudiť Franto, ak si teda dobre pamätám Tvoje meno, práve naopak, myslím, že máme veľa spoločného, preto som nechcel nič viac, ako dozvedieť sa o Tebe niečo viac. Možno som podcenil možnosť, že si budeš niektoré veci brať osobne. Ak som Ťa niečím urazil, alebo čosi podobné, tak sa Ti tu verejne ospravedlňujem. Ak už ale so mnou neprehovoríš, pochopím to. Aj tak si budem naďalej rád čítať Tvoje komentáre. Mám Ťa rád, Odpusť, Ďakujem.

No trosku se Ti to povedlo, ale co uz, neni to jen Tvoje chyba je i moje, nemas se tim padem zac omlouvat a uz vubec ne verejne.
Omlouvam se spis ja, ze jdu nekdy primo k veci, kdyz z textu neco vycitim, cize :
--------------
Ak by si venoval pozornosť tomu, čo Ti na živote hmotárov vadí, možno by si objavil, že to isté Ti vadí rovnako na sebe.
Ano, vadi mi ze taky zatim obcas podlehnu hmote, muze byt ?
--------------
O zrcadlech můžeš slýchat celej život, důležité je, zda-li máš odvahu se do nekterého podívat a jestli jsi připraven na to, co tam spatříš
Ano, obcas najdu odvahu se do sebe podivat, ale nejsem jeste pripraven na to co spatrim, muze taky byt ?
--------------
Cize odpusteno protoze neni co odpoustet, kdyz budu chtit odejdu a nebo odejdes z diskuse Ty, mame v tomto smeru oba svobodnou volbu.
Otazka - odkud se zname ?:).

Po pár pôstnych piatkoch som sa opäť po čase vrátil k vegetariánskej strave. Na rozdiel od minulosti zaraďujem viac živej potravy, naklíčujem šošovicu, vyrábam surové šaláty. Smažené placky z ovsených vločiek mi už veľmi nechutia. Prišlo to prirodzene a intuitívne. Iba priateľka z toho očividne veľkú radosť nemá, pozerá sa podozrievavým pohľadom a len čo sa jej podarilo (je výborná kuchárka) dostať ma po pol roku na optimálnu telesnú hmotnosť, už som to behom dvoch týždňov zase stratil.

Človek na duchovnej ceste a to sme tu myslím všetci sa bude musieť v istej fáze rozhodnúť, či sa bude orientovať na vonkajší svet (kariéra, majetok, spoločenské postavenie, blahobyt), alebo na vnútorný svet (ciele v oblasti vlastného duchovného rozvoja). Nemyslím tým samozrejme, že duchovne vyspelý človek bude žiť niekde utiahnutý a žiť iba sám pre seba v chudobe. Myslím tým, že svoju pozornosť a energiu nebude venovať veciam, ktoré nemajú z hľadiska rozvoja duchovných kvalít jeho osobnosti žiaden význam. Mal by byť schopný akceptovať spoločnosť v ktorej žije a byť s ňou v istom súlade, teda byť schopný žiť bežný život. Nebude však pociťovať potrebu kritiky, ani sa snažiť podieľať na zmene systému "vonku". Práve naopak, bude sa snažiť o vlastné sebazdokonaľovanie a tým uviesť do pohybu sily, ktoré budú mať vplyv na zmenu systému vnútorným pôsobením. Jeho vlastná zmena bude podnetom na zmeny, ktoré sa budú odohrávať v spoločnosti. Henry Monfort použil v tejto súvislosti jednu veľmi dôležitú vetu. Povedal: "Keď to pochopili moje bunky, pochopili to aj vaše bunky". A o to v tomto procese ide. Len naša vlastná zmena môže byť podnetom vonkajšej zmeny.

Teda já myslel že je samozřejmostí, že duchovně vyspělý člověk se nezajímá o věci jako kariéra, majetek, blahobyt a tak.

A kolik jich (duchovne vyspelych cloveku) osobne kdo znate ? Neni to v nasich koncinach tak trochu jen zbozne prani, utopie ??