Pôstom sa zbavíš skoro všetkého, čo do tela nepatrí. V návratovke sa buduje nanovo to, čoho sa telo zbavilo, ale už zdravé a nepoškodené. Niektorí tvrdia, že v návratovke si dokonca meníš DNA, ktoré sa dáva do súladu s tým, ako sme sa narodili. Po 21-tke nejde o to aby sa naštartovalo trávenie, ale aby telo malo čas na tvorbu nových zdravých buniek. Ak teraz pociťuješ chorobu, dal by som deň, dva znovu pôst a uľaví sa ti.

Probíhala tu velká relativizace důležitosti navratovky a nějakých minimálních bezpečných nároku na ni....

Živá strava je urýchlenie návratovky? Raňajky ovocné šťavy a kaše, obed zeleninové šaláty, večere naparená zelenina...
Nie, nedržím sa "pust.cz" návratovky - za hrsť čohosi na celý deň. Ten vlčí hlad potom neudržím. Nedržím sa ani Malachova - lebo to je zas kvantum jedla hneď od začiatku. Držím sa seba, svojho tela, čo a koľko pýta. Začínam ovocnými šťavami, nie naparenou zeleninou, lebo tá mi trávenie zaťažuje. Prvý deň-dva len šťavy, potom mi vyhovuje živá strava - ovozel, neskôr pridávam obilninové kaše, z veľmi ľahko naparenej zeleniny si robím mixované krémové polievky...
A z tohto hneď choroba? Nikde žiadny zbabraný návrat vo svojom jedálničku nevidím, tak ma to prekvapilo. Nič sa nesnažím urýchľovať, od začiatku som počítala s týždňovým návratom (ktorý je aj podľa Malachova postačujúci, podľa Pavla dokonca 3 dni). Keby čakám na 21 + 21 (nebodaj 21 + 2x21), tak tento rok v kalendári toľko dní po sebe nenájdem. Na ďalší deň pôstu budem mať čas až v druhej polovici apríla po návrate zo zahraničia.

Kaša je živá strava?


Držať sa toho, čo a koľko si telo pýta, je fajn. Ale pokiaľ človek nemá zvládnuté závislosti (na čomkoľvek, dosť často to býva slané, sladké, vysokotučné), tak si zamieňa potrebu tela s potrebou uspokojiť závislosť.
Obilninová kaša určite nie je prirodzená potreba tela.


To, že hlava od začiatku počíta so 7 dňami niečoho iného, než ješ bežne, neznamená, že s tými 7 dňami počíta aj telo.
A čo je po tých 7 dňoch?
Prekvapujúce by na prvý pohľad mohlo byť, keby niekto bol chorý po dlhom pôste, keby bol stále na zdravej strave. Keď už nie je zdravá strava, tak choroba nie je prekvapujúca. Dokonca je to očakávateľná reakcia organizmu. O to viac, keď ide o pôstom prečistený organizmus.


21 dní pôst a potom priskoro "bežná strava" neprinesie viac úžitku než 7-dňový pôst a potom dlhšie zdravá strava.

Ja som ale s bežnou stravou ešte nezačala. Kaša = strúhané jablko + popučený banán a pár bobúľ čučoriedok... Nikde nepíšem nič slané, sladké, tučné...

No tak ja teda neviem, ak rady od odborníka, ktorý hladovkou lieči tisíce ľudí desiatky rokov nie sú tie správne, tak potom neviem čoho sa ešte držať. Vzorec bol taký, že decko prišlo s vírusom, ja osm vybehla do sychravého počasia na kopec, kde som bola nesprávne oblečená...
Za jediné nesprávne považujem len to, že ten ovozel je z obchoďákov - teda nie košér. Už nech nám to rastie na záhrade!

K tomuto si ako dospela? Máš to nejak na sebe vyskúšané? To som sa nikde v žiadnej knihe nedočítala. Všade píšu, že 21 dní je totálne hĺbkové liečenie na bunkovej úrovni, dokonca Malachov predpokladá, že aj keď sa vrátiš k starým spôsobom správania - myslenia, tak ti to trvá cca 10 rokov, kým sa zas so zdravím vrátiš späť na začiatok.

A čo pre teba znamená pojem "bežná strava"?

Písala si obilninová kaša.
Slané, sladké, atď. nepíšeš, že to teraz ješ, ale moja reakcia bola na to, že keď toto človek nemá zvládnuté, tak potom neodlíši potreby tela od závislostí.
Takže zatiaľ máš LEN ovozel (t.j. len ovocie a zelenia) a aj tak si bola chorá?

A banán... je to síce ovocie, ale tá kvalita v obchodoch je nízka.

Od nedele som pridala pšenové vločky (asi 1/2 PL) do tej raňajkovej kaše (Malachov radí po troch dňoch), dovtedy len ovozel a v sobotu po tej túre ma to zlomilo, teda len po ovocí a zelenine.
Ja ale vidím aj iné veci, ktoré som podľa mňa urobila zle. Strašne moc som prepínala sily, telo. Toto bola v mojom prípade podľa mňa asi TÁ zásadná chyba. V posledný deň pondelok už mi hlava tak vypínala, že som v práci nič neurobila a nemohla som sa dočkať štartu. V utorok som bola len na šťavách a v práci ma stále točilo na odpadnutie. Normálne som 2x dobiehala na stoličku, aby som neodpadla, hoci už som nič ťažké nerobila. Seriózne zašumenie v ušiach, zatočenie a dosť. RAz som si šla ľahnúť do prázdnej kancelárie, tam som to s nohami hore predýchavala. V stredu som už drela v kuchyni a potom vybehla na hory (asi som ešte nemala) a vo štvrtok na joge neskutočné kŕče v nohách (ani tú som asi nemala robiť),v piatok zas kurz maľovania a strašne strašne slabá som stále bola. Prvý návrat síl som cítila až v tú sobotu, ale to už som pol dňa zas makala v kuchyni...

V ten utorok mi v práci bolo tak zle, že som sa bála sadnúť na ceste domov do auta (1. deň návratovky na šťavách). Ale snažila som sa vypadať pred kolegami hrdinsky, aby si nik ničoho nevšimol. Manžel mal obavy, chcel po mňa prísť, aby som nemusela sama domov odšoférovať.

Áno, dlhý pôst je hĺbkové čistenie. Ale písala som pôst + priskoro bežná strava. Dôvod tu už napísal jao. Po pôste je telo oslabené, človek schudne a po pôste to všetko naberá naspäť a keď to človek naskladá z blbej stravy, tak to nenaskladá dobre.
Kdežto keď po kratšom pôste to človek naskladá dobre, tak nepokazí nič.
Osobná skúsenosť moja je taká, že pomaly ďalej zájdeš. Na prvý pohľad otrepaná fráza našich starých mám a otcov, ale ono je v tom taká múdrosť!


Čo ľudia bežne jedávajú. Každý má tú svoju bežnú stravu inú, ale v drvivej väčšine to nie je zdravá strava.
Neviem, aká je Tvoja bežná strava.
Možno Ty sa stravuješ bežne celkom dobre, to ja neviem. Píšem len také svoje postrehy na základe tých pár útržkov, čo napíšeš Ty. Samozrejme, Ty najlepšie vieš, čo robíš a ako robíš. Ja si zvyšok môžem len domyslieť a dať na to svoj pohľad. Domnelú príčinu, prípadne riešenie problému. Ty najlepšie vieš, čo z toho si môžeš aplikovať na svoju situáciu a čo nie.
Keď som netrafila s ničím, tak v poriadku. Keď hej, tak v poriadku tiež. Vezmeš si z toho, čo budeš chcieť, alebo nič.
V každom prípade, je super, že si sa na tie pôsty dala a čokoľvek riešiš, riešiš takto aktívne a nie len pasívne ísť k doktorom "nechať sa liečiť".

Moja skúsenosť je taká, že čím ďalej sa v otázke stravy vŕtam, tým menej vecí, čo sa normálne považuje za normálne, mi pripadá normálne!

No tak hej, tie Tvoje workoholické tendencie už si spomínala. To by človek mal krotiť aj keď je, nie to ešte pri pôste.

A k tým pšenovým vločkám... Viem, niektorí to odporúčajú... Aj v tej knihe o pôste, čo som čítala na odporúčanie Bojovníka, tam tiež autor začínal po pôste hneď obilninami. Asi nejaké sušienky to boli či čo. On to tuším dokonca hneď ako prvé jedlo uvádzal. Ono sa to uvádza všade v mainstreame ako základ stravy a základ potravinovej pyramídy, ale zase sú aj zdroje, čo o nich píšu úplne inak. Dá sa dočítať, že spôsobujú alergie, závislosť, nadváhu, demineralizujú organizmus. O gluténe tiež je toho popísaného dosť.

Bolo to šialené a vôbec som na to nebola pripravená. Cez víkend som ešte makala na záhrade - strihala stromy, kríky, vykopávala, presádzala hortenzie, v pondelok už strašná slabosť a v utorok som odpadávala. Očakávala som, že pri šťavách už pôjde energia hore a opak bol pravdou, šla som ešte k horšiemu. Prezradiť som sa nechcela, lebo som si zaumienila, že mi pôst nebude zasahovať do každodenného chodu, ale mlela som z posledného. Zatiaľ si dlhší pôst neviem predstaviť.

Malachov spomína aj nejaké placky z naklíčenej pšenice, aj polievky z naklíčených obilnín. To nerobím, lebo sa mi nežiada, ani recepty nemám, tak aby som niečo nepokazila. Jedávam ten jeho mrkvovo-zelerový šalát. Mne nejak vadí aj tá naparená zelenina, ťažko mi z nej býva. Ešte som ale nečítala ten "druhý smer", ktorý sa tu niekde tiež spomína - že nábeh rovno na raw. V tom je mi po pôste zatiaľ asi najlepšie.

Hej, človek sa nemôže prezradiť, lebo to by hneď počúval: "To máš z toho pôstu!!! Keby si jedla normálne, tak Ti nič nie je!"
A mali by pravdu, no... Ale len čiastočne... Je to "z toho pôstu", ale nie preto, prečo si oni myslia.

A k tým všetkým slabostiam a nedostatkom energie: Preto platí, že pomaly ďalej zájdeš!

Tomuto sa snažím vyhýbať, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že lekári liečia, neuzdravujú. Teda drvivá väčšina. Tak radšej vyhľadávam alternatívne cesty - liečiteľka, TČM, etikoterapia... a posledný rok som amatérsky nadšenec pôstu A teším sa na ďalšie Chcela by som vyskúšať aj dlhší pôst v teplom počasí, musí byť super netriasť sa stále od zimy. A ešte to skombinovať s tým, čo dá záhradka - taká vlna pôst + pred a po pôstne obdobie len šťavy a smoothie... to bude určite super!

Presne pre toto som sa tvárila hrdinsky a maskovala tie slabosti. Našťastie manžel ma veľmi podporuje.

Ďakujem za rady, tipy, triky, len som sa chcela vyrozprávať. Aj ten zdravotný problém už skoro odznel. Prídem zas pri ďalšom pôste - teda ak budú nejaké novinky u mňa, napr. že by som skúsila zaradiť tú kuru ako prvé jedlo Zatiaľ plánujem dávať namiesto jednotiek raz za mesiac tých pár dní vkuse. Pre mňa je prvý deň najhorší, tých viac dní po sebe mi lepšie sedí.

Tak to by mal byť "prvý smer"! Je snáď niečo "prvšie" než raw?
Keď Ti vyhovujú mrkvovo-zelerové šaláty, tak sa toho môžeš držať. Keby aj mne tak raw zelenina chutila...


Veľa šťastia. A jak si aj písala v predošlom príspevku, s ovocím a zeleninou zo záhradky to bude veselšie aj pred a po pôste.

Telo je geniálne skonštruované. Ani netušíme, aký dokonalý stroj v sebe máme. A chod tohto stroja sa dá narušiť aj drobnosťami. Nie hneď, telo si vie s tým poradiť, ale ak sa to opakuje, začne sa brániť a kričať do sveta, že robíme niečo nesprávne. Dôsledkom je často choroba. Ale každá choroba je len obrana organizmu proti tým chybám, ktoré robíme aj nevedome.
Pomyslíme si na kyslý citrón a hneď máme v ústach sliny. Takže myseľ je prepojená s telom.
Pri návratovke som jedol dve malé paradajky asi tak 20 minút. Prečo tak dlho ? Kvôli tomu prepojeniu mysle s telom.
Netušíme, aké chemické a iné nám neznáme pochody sa aktivujú v tele počas jedenia.
Ak sa obíde toto prepojenie mysle s telom, tieto procesy neprebehnú a priaznivý efekt sa vymaže a často sa premení na opak. Očný vnem, následne pohyb svalov na tvári, chuťové receptory, tvorba slín, prehltnutie, pomalé putovanie stravy do žalúdka a následné trávenie pevnej hmoty sú tie spúšťače tých procesov. Ak toto všetko obídeme vo forme mixovaných štiav, procesy sa nekonajú. Očný vnem vidí nevábnu zelenohnedú konzistenciu, sliny sa často ani nezačnú tvoriť, šupneme to do seba, preletí to do žalúdka a ten ani nedostal signály aby začal trávenie a radšej to hneď posunie do čreva a tie následne do výpuste. A energia do tela príde minimálna.
Ďalší problém ľudí všeobecne, je nesprávne dýchanie. Dýchame rýchlo a plytko, čo tiež veľa energie do tela nedodá. Naučiť sa správne dýchať trvá naozaj len chvíľu a má to veľký dosah na našu psychiku.

Ja som si dnes dala grapefruit. Bol tak skvelý, akoby som nikdy lepší nejedla. Pred tým som robila trochu také koncentračné cvičenie. Tak som si to spojila a udivovala som sa, ako také mentálne techniky skutočne zbystrujú zmysly a prehlbujú zmyslové zážitky. Potom som si dala druhý grep a ten už bol normálny. Takže to nebolo mentálnymi technikami, ale ten prvý bol proste nadpriemerne dobrý. Toľko môj zážitok ne-prepojenia tela s mysľou.

A teraz si predstav, že pred teba dajú krásne sladučké výživné mladé karotky. Ale budú modrej farby.
Dala by si si ich ?

Dumám, dumám, kde je tu háčik.

Moja odpoveď na otázku: Nedala by som si ich. O výživnosti by som mala pochyby. Pripadali by mi umelé.

A môj tip, kde je tu fígeľ: Nedala by som si preto, lebo viem, že prirodzené majú byť oranžové. Teda myseľ to vie. Žalúdok sa nezačne chystať na trávenie, telo nebude na modré karotky reagovať. Čiže prepojenie mysle a tela v praxi funguje aj u bežného človeka bežne, bez nutnosti špeciálnych techník.
Uhádla som?

To mi připomnělo - známá povídala o tchýni, za socialismu si koupili pomeranče, ale byly to krvavé pomeranče které tu tehdy ještě nikdo neznal. Podle barvy je považovali za zkažené, tak je vyhodili. Ani je nezkoušeli ochutnat, protože podle zvyků takhle pomeranče nevypadají. ... Ale modrá barva je v přírodě dost neobvyklá (resp. nebývá jedlá), tomu bych také nevěřil a považoval bych to za jedovaté umělé barvivo.

Dobre si to vydumala šikulka.



Tie kubánske pomaranče a grepy som miloval.
A ešte jedna otázka, na ktorú netreba odpovedať. Na akú zeleninu sa podobá smoothie ?
Aj ja by som to smoothie vyhodil, keby som nevedel, čo to je.

Ahojte,
nejak ticho je tu, nik nepôstuje?

Jao, ako si to zvládol? Čítala som tvoj denník, obdivujem tvoju pevnú vôľu.

Ja sa nemám čím pochváliť, po poslednom pôste som dala plánovaných 8 dní, potom tri oslavy narodenín, na jedlo veľmi bohatú Veľkú noc, na zahraničnej dovolenke som sa tiež najedla kadečoho... Tak nejak som bola nastavená, že tento rok už dlhé pôsty nebudem robiť a teraz sa neviem ani na tie krátke naštartovať (odvtedy som zvládla len dve jednodňovky ) Ale cez týždeň (v práci to ide ľahšie) som prevažne na živej strave a tento týždeň fičíme s manželom aj na zelených smoothie. Ako na mňa kričí moja myseľ, to ani nebudem radšej popisovať

Moja mamina včera ukončila taký jej tzv. 3-dňový pôst - teda v pondelok sa naposledy najedla o 13tej a potom zas až včera v rovnakom čase. Držala pôsty minulý rok asi 3 mesiace, celkom pekne sa rozbehla október-december, zvládala jednodňovky každý týždeň a raz za mesiac 3ky. Ale 5 mesiacov nič a teraz ukončila pôst mrkva-uhorka a hodinu na to sa natlačila rybacím šalátom Nemusím hovoriť, že do noci presedela na záchode. Zjedla ešte banán jablko a sucháre s čiernym čajom. Nedala si povedať, že za to nemôže pôst, ale ten jej šalát. Moju radu - nech pokračuje aspoň jeden deň - samozrejme odmietla, že v žiadnom prípade (lebo vraj ona je stará a chorá, tak pôsty pre ňu nie sú).
Veľmi ma to mrzí, lebo bola taká nadšená. Hneď mi napadla myšlienka, že si to proste musela vyskúšať, lebo do mňa rýpala po poslednom pôste na mojej oslave, že jej by bolo si to takto po pôste pokaziť ako ja (rozumej, že zas som pribrala). Ale vidím to ako rodový vzorec, lebo moja myseľ ma v tomto prípade tiež trápi len v tomto smere (číslo na váhe), inak by som bola so sebou veľmi spokojná, s tým, že som taký dlhý pôst zvládla.
Takže asi jej neviem pomôcť, už len poradiť/nachystať, čo môže teraz do seba dať.

Ahojte, nik teraz nepôstuje?
Ja idem dnes tretí deň a je to zas dosť týranie. Konečne som sa po dvoch mesiacoch nakopla, skúšala som už viackrát aspoň jednotku, ale skončila som vždy niekedy poobede, tak z toho bola maximálne 16hodinovka.
Teraz mi bolo v prvý deň dobre, ale včera mi bolo fest zle už, nevládzem dýchať, fungovať, stále by som len spala. Už som to chcela ukončiť, ale ľahla som si a potom začalo pršať, tak sa mi trochu uľavilo.
Dnes ale zas nedobre, zle sa mi dýcha, točí ma. Plánovala som 5-7 dní, ale mám pocit, že idem týmto pôstom silne proti sebe. Na druhej strane - ak pôst predčasne ukončím, tak ma zas bude myseľ bombardovať... vôbec si neviem udeliť milosť.

Dočítala som sa od Malachova, že v lete dochádza k silnému detoxu, ale že je obtiažnejšie držať pôstu práve kvôli rozpínajúcemu sa organizmu. A navyše je prvá fáza mesiaca, čo nie je pre krátkodobé pôsty to správne obdobie. A ešte mám PMS

Deň, noc. Jar, leto, jeseň, zima. Narodenie, smrť. Vznik, zánik. Rast a prosperita, úpadok a rozklad.
Život má rád cykly! Život plynie v cykloch, vo fázach. Aby bolo biele, musí byť čierne. Jin - jang.

Sú dni, keď "to nejde", a sú dni, keď "to ide". Prečo sa nútiť? Prečo sa siliť v dňoch, keď "to nejde", keď prídu dni, keď "to pôjde"?

Mnoho krát som sa v minulosti nútila ísť cez svoje limity, veď predsa "ja to zvládnem"! Nezvládla som, po fáze tvrdej a nemilosrdnej sebadisciplíny (rozumej vychýlenia systému za hranicu, kedy je schopný sa ešte normálne vrátiť naspäť) nasledovala opačná fáza. V preklade: po fáze ukážkového jedenia alebo nejedenia (t.j. čo som si zvolila) nasledovala fáza, keď som zožrala slané, sladké, kyslé, teplé, studené, guľaté, hranaté... A potom druhé kolo.

Joachim Werdin (tuším on) to dobre napísal: Keď bojujeme proti sebe, kto bude obeť?
Boj prináša obete. Keď bojujeme sami proti sebe, tak kto asi bude obeť?
To je dokonalé vysvetlenie tej pokazenej fázy po fáze prílišnej snahy a prekročenia hranice.

Prečo bojovať? Prečo veci nenechať plynúť? Prečo nenaskočiť na tú vlnu, keď to ide, ale siliť to vo fáze, keď to nejde? My sme malé figúrky na to, aby sme dokázali robiť veľké veci. Keď si ego začne namýšľať, dostane skôr či neskôr facku na prebratie. A môže to byť silná rana.
To Život je ten "veľký hráč". Keď sme s ním v súlade, tak vtedy sa dejú veľké veci. Egu sa nechce prijať to, ale keď človek miliónkrát dostane taký kopanec na vytriezvenie, tak (možno) konečne pochopí, že inak to aj tak nejde!

Detox, ďakujem
Kúpila som si ovocie, idem si ho nachystať. Ešte ustáť potom tie myšlienky, že som to zas nezvládla... pritom som zvládla dva a pol dňa, mohla by som sa začať aj za to oceňovať.

Běžně se doporučuje půstovat na jaře, kvůli pročištění organismu po zimě. Mně jdou nejlíp půsty na podzim - to někdy přijde období kdy to začne jít úplně samo. A pak se to překlopí a najednou nejde půl roku ani ťuk. My jsme v tom rozhodování malí páni. Je to spíš jako dar shora - když ho dostaneme tak se to děje samo, a když ne tak ani vůlí to neprolomíme. Vůle je věc ega, a ego neví kdy je co pro nás správné.

Když nejde půst tak zkusit jinou cestu očisty - např. vitariánskou stravu.

Keď u mňa nejde ani tak o očistu, ako o to, že by som chcela zredukovať hmotnosť do plavkovej sezóny Zažila som pocit ľahkého štíhleho tela po pôste, tak by som to rada späť. Veľmi slabá motivácia. Keď som mala ako motiváciu zdravie, zlepšiť výsledky z prehliadky, tak som sa vedela naštartovať a vydržať aj nepohodlie.
Ale toto súvisí s mojím vzorcom sebanenávisti a nech teda urobím akokoľvek, vždy sa trápim. Rada by som raz (možno na jeseň) zvládla aj 40ku, lebo verím, že mi nejak dovolí uzdraviť aj emočné telo, nielen to fyzické. Mám pocit, akoby sa to prehlbovalo každým ďalším pôstom, alebo je niečo vo vzduchu, keď ma to tak ťahá hore-dole. Pritom vedomosti na to mám, len múdrosť žiadna. X-krát za deň sa pristihnem pri tých myšlienkach, ktorými sa "cepujem".

Neviem inak, či som spomenula pri tej 21ke, že som zažila aj stav takého divného vlnenia obrazu - zrejme to, čo aj Pavel spomína. Presne v 18ty deň.

Schudnutie do plaviek môže byť na pôst veru slabá motivácia.
Na schudnutie do plaviek predsa stačí jesť rozumne. A keď to niekto nevie, tak rozumná diéta. Je ich teraz už toľko, že je z čoho vyberať.