Nezda sa ti, ze si uz dost stara, aby si nevedela, ze ked hladas pomocnu ruku, tak ju najdes na konci svojho ramena?????

Zas na druhej strane, cim ti mozem pomoct?

Toto je krasne , Pandik, posli Kvete, mozno sa jej ta ryha medzi ocami vyrovna.
Niekde som zavadila o informaciu, ze vraska medzi ocami znamena problem s pecenou a hlboke vrasky od nosa po usta zase problem s hrubym crevom. Toto som videla u Rothkranza (Heal your face).
Skype ma este (rock)

Jani, nič konkrétne, len tá atmosféra vzájomnej podpory.

vzájemná podpora důležitá ....)))
a někdy mocná....

_________________
nejhorší způsob smrti je smrt z vyděšení ))

"Sex je nas, dela dobre me i Tobe" .. atd:)). Je to Bozi dar jako kazdy druhy, neresil bych to jako Tabu, jen jsem zazertoval:).
----------------
Clovece Reno to Ti gratuluju ze jsi to zdolala, znam uz dost lidi co se nedosahnou ani na 1-ku prave kvuli tezkym bolestem hlavy, ale nevysvetlim jim, ze to musi prekonat, i treba poradim techniku jak to jednoduse prekonat, zbytecne:).
"Ja si musim dat kavu, jinak mi praskne do vecera hlava" a konci. A ruzne podobne hlasky slycham.

Ale !!!
Snad ne ta ze smrkoveho lesiku, kde v zime mrzne az prasti kosti ??
Toz vitejte u Miry uz skoro vsichni, sebranko:))).

Pockej, to se mi udela okamzite po par dnech pusty - scvrkne se mi xicht a udelaji ty vrasky od nosu dolu.
No jo, hrube crevo ma v te dobe problem:))), nedostava nazrat, hehehe, je to pravda co pises

Ještě jedna chybí do party. Prý snad později.

Vim:) ..

Tak som zvedavá, či sa tá tretia tiež naloguje pod krstným menom
Pre mňa je Mirko aj tak furt Panda a Janka, ani nehovorím

Je to teda už veľa rokov, čo som tým trpievala, ale vyčistili to fakt len opakované pôsty. Také bolesti gebule by som nikomu nepriala - úporné, 3 dni trvajúce, deň aj noc. A pominuli ako šibnutím zázračného prútika. Potom sa tá bolesť presťahovala do krížovej oblasti chrbta, ale to až v ďalších dňoch pôstu, to ma trápievalo počas zopár dlhších pôstov. Ale tiež to prešlo. Je to skrátka upratovanie v človeku, tak sa toho netreba báť. Je to nepríjemné, ale prejde to a bude lepšie.

Bolesť je tá najprísnejšia učiteľka. Ako Ťa tu čítam Renáta, si veľmi otvorená, mohla by si prezradiť čo Ťa tá bolesť naučila? Možno to pripisuješ iba vyčisteniu organizmu, ale myslím, že musela nastať i nejaká zmena vo vedomí.

Bebe, ahoj. Nuž, v podstate ti môžem prezradiť, že bolesť ťažko znášam vtedy, keď nevidím riešenie. Vysvetlím: Pacient s terminálnou rakovinou nesmie trpieť bolesťou, je to "zbytočná" bolesť a mala som tú česť vidieť ako devastuje, keď mi na rakovinu zomierala mama (futášila som drankať opiátové náplaste a aj sa mi ich podarilo zohnať - mama bola v našej domácej starostlivosti a zomrela doma v našom náručí). Pokiaľ ale zažívam bolesť a viem, že ide len o isté štádium, lebo sa liečim (nie liekmi, ale napr. pôstom), tak ju vnímam pozitívne - a zatnem zuby a vydržím. Pri pôste ju vnímam pozitívne, lebo viem, že sa liečim. Inak bolesť telesná je často menšia, ako keď sa začne liečiť duša. To vie tiež pekne bolieť a pôst je tu naozaj veľmi veľmi účinný - presvedčila som sa otom na vlastnej koži raz na 18.deň pôstu. Preto myslím, že napríklad kombinácia pôst a pobyt v tme môže byť veľmi účinná a ide iste viac do hĺbky, lebo sa plne sústredíme na seba bez rušivých vplyvov. Iste má pôst inú kvalitu, keď ho prežijem v práci bežnou činnosťou alebo v meditácii, kde precítim každú svoju bunku.
(Inak tá otvorenosť je asi aj na škodu, ale asi už iná v tomto živote nebudem )

Ďakujem za Tvoju odpoveď, Renáta. Zaujímala ma hlavne Tvoja vlastná bolesť a to fyzická, nie duševná. Popisuješ to, ako možný a celkom prirodzený sprievodný jav v procese liečenia organizmu a to mi akosi stále nejde do hlavy. Pýtal som sa hlavne preto, že vy ženy nielen lepšie bolesť znášate, ale ste vnímavejšie a bdelejšie. Napr. podľa Luise L. Hay bolesť (vo všeobecnosti) vyjadruje túžbu po láske a bezpečí, Eckhart Tolle tvrdí, že bolesť nemôže existovať v prítomnom okamžiku, teda súvisí buď s niečím z minulosti, alebo z obáv do budúcnosti. Ako keby nám bolesť vždy chcela niečo naznačiť, alebo nás na niečo upozorniť.

Otvorenosť je skvelá vec a ja Ti v dobrom závidím, že patrí k Tvojej prirodzenosti. Ja sa k nej musel dopracovávať krok za krokom, lebo so mnou to bolo tak, že polovicu svojho života som tvoril okolo seba hradby a druhú ich zas postupne rozoberal.. Dnes sú našťastie z nej iba ruiny.

Tak teda srdecna vdaka za privitanie. Ano Cephko, smrekovy lesik a po snehovej burke, vcera nadherny den a noc plna hviezd, akurat ze bolo -27.
Volat ma mozete ako chcete, jaaa si nepotrpim. A naozaj nechapem, co tu robim, ked to ma byt o nejedeni a ja sa chystam prerobit zahradu na Nastenkin sposob a zostat sebestacna. Uz len slnecne kolektory nam chybaju.

Nevíš kam Tě cesty zavedou. ... a vždyť i na Vitariánu je spousta nevitariánů. Jde spíš o to, kde Tě mají rádi, než o nějaké tabulkové zařazení.

Rad Te vidim Jani, nam se loni moc nedarilo, tu zahradu snad budeme mit az letos, kdyz to dobre pujde:).
A klidek, vsichni tu zatim basti o 106, nejsi zadna vyjimka, kazdy pustar je potencialni breatharian, jen o tom jeste nevi:))).

No tak prrrrr! Ja mám dnes pôst

Taaaaaaaaaaaakk, s vyjimkou Renky !!! (myslel jsem "basti o 106" jakoze mimo pusty samozrejme):))).

Bebe, iste po láske a bezpečí túžim a myslím, že sa mi ich aj dostáva. Nemyslím, že by bolesť hlavy či krížov počas pôstu dokazovala, že podvedome túžim po láske a bezpečí či po čomsi inom. Veď to by ma potom tá gebuľa bolela aj mimo pôst. A okrem toho, v mojom živote sa v tejto oblasti nič nezmenilo a hlava ma predsa len už nebolieva pri pôste, ani kríže. Tak teda neviem. Lásky a bezpečia mám furt rovnako. Nemá to podľa mňa súvis, ale môžem sa mýliť.
Tak to je super, že sa ti darí pokiaľ ide o tú otvorenosť. Ja som taký čudný patrón - vravím tomu extrovertný introvert V skutočnosti som dosť hanblivý samotár

A potom každý prvý je dar od koho, Cef? (joke)

Možno sa mi podarí konečne zvládnuť ten nepokoj, čo mi bránil pokročiť v pôste. Cítim, že mi veľmi dobre spravili 3 dni na green drinkoch. Od nedele večera pôstujem a konečne cítim pokoj a dá sa povedať, že aj šťastie, a to aj napriek všemožným prekážkam zvonka. Mantry ma v tomto pocite posilňujú. Verím, že ma to konečne uchopilo a nepustí aspoň chvíľu.

Včera v noci som sa vrátila cca do roku 2007 - čítala som si na vitariánovi staré debaty v pôstovacom vlákne a v kecárńach o pôste. Bola to fajn atmosféra plná podpory, tak ma to navnadilo na pokračovanie v pôste.

Ok, tak dar jako kazdy JINY, staci ? (taky joke)

Dnes je taký pekný nostaligický deň, prší, je tak lenivo. Aby som tomu celkom nepodľahla, tak idem večer do bazéna. Buď fit

K Vitariánu - asi je třeba nelitovat toho, co je pryč. Život je změna, vývoj. Vše se neustále mění. Nelze vstoupit dvakrát do téže řeky. Vše je jen dočasné, nic nebude trvat věčně. Je třeba prožít současnost a přínosy které z ní můžeme mít, počítat s tím, že se vše změní a že budou zas jiné nové věci.

... Neboli "Kam se poděl můj sýr?" (doma v takových případech už jen poznamenáme "Sýr!" a je to každému jasné)

Mirko, dúfam, že to nevyznelo nejako ľútostivo. Tak som to naozaj nemyslela. Bola som rada, že sa môžem vrátiť pri čítaní k príjemným debatám s ľuďmi, s ktorými sme si vymieňali skúsenosti v pôste vo veľmi fajn atmosfére. To bol naozaj príma a veľmi povzbudzujúce. Nakoplo ma to pokračovať v pôste za plánovanú jedničku.

Uz ten uvod o dverich co nam Buh otevira z bludiste a nemusi byt zrovna podle nasich predstav je Bozi:)).

Renátka, hlavy bôľ, ale i iné bolesti nám často nerobí nedostatok lásky a bezpečia z vonka, ale skôr som mal na mysli lásku a bezpečie vnútorné, osobné, vlastné pocity zo seba samého. V akomkoľvek momente svojho života, alebo pri akejkoľvek príležitosti vedieť povedať si: "mám sa rád, som so sebou spokojný" alebo povedať svojmu obrazu v zrkadle: "Milujem Ťa!" Týmto som si musel prejsť sám kedysi a bolo to asi to najťažšie v mojom živote, ale vďačím tomu, lebo odvtedy viem, že dokážem skutočne milovať nielen druhých, ale celý svet.

Každý z nás je nejaký "čudný patrón", ale každý jedinečný a preto delenie, škatuľkovanie, či si introvert, extrovert, či niečo iné je nepodstatné, lebo aj tak to sú len nejaké vymyslené kategórie, alebo v inom prípade spoločenské masky. Dôležité je iba to, či sme, alebo nie sme sami sebou. Ak sme, je nám jedno, kam nás iný zaradia, vieme, že sme jedinečný a nás sa to netýka. Máme právo byť taký, ako to práve v tom ktorom momente cítime, nie ako sa to od nás očakáva.