Dovolím si sem hodiť rozhovor s doktorkou Ludmilou Elekovou o očkovaní. Možno niekomu pomôže ujasniť si túto problematiku.
OČKOVANIE
Rodičia by mali klásť otázky a trvať na odpovediachVo februárovom čísle časopisu Dieťa sme priniesli reakciu čitateľky Martiny, ktorá v úvode napísala: „Patrili sme k tým rodičom, ktorí očkovanie svojho dieťaťa brali ako hotovú vec, o ktorej netreba premýšľať. Ani neviem, kedy sme vlastne zbystrili zmysly a začali vnímať aj čoraz silnejšie hlasy spochybňujúce ortodoxný názor o prospešnosti očkovania, pretože sme sa takýmto diskusiám cielene vyhýbali. Hoci si dnes nie sme celkom istí, kde je pravda, naša viera v nespochybniteľnú správnosť očkovania je nenávratne otrasená.“ Téma očkovania rozdeľuje našu spoločnosť a my chceme dať priestor na vyjadrenie všetkým stranám zaoberajúcim sa touto problematikou, ako sme už načrtli aj v Slove na úvod v tomto čísle časopisu. Dnes vám ponúkame rozhovor s doktorkou Ludmilou Elekovou, praktickou lekárkou pre dospelých, ktorá sa od roku 2007 venuje len alternatívnej liečbe. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo najmä presvedčenie, že konvenčná medicína pacientov neuzdravuje, len príznaky ochorení potláča, a tak konzervuje ich primárnu patológiu, ktorá sa naďalej prehlbuje a zhoršuje. Doktorka Eleková je nielen v Čechách, ale aj na Slovensku známa svojím negatívnym postojom k očkovaniu.
Pani doktorka, boli ste vždy odporkyňou očkovania alebo nastala vo vašom živote (osobnom či profesionálnom) situácia či udalosti, vďaka ktorým ste prehodnotili váš postoj k tejto problematike?Po ukončení štúdia medicíny som ako všetci ostatní lekári verila, že vďaka očkovaniu nemáme epidémie infekčných ochorení, že výhody očkovania prevažujú riziká, že nežiaduce účinky sú vzácne a nezávažné.
Nevedela som, že môže nastať chronické poškodenie zdravia. V začiatku môjho obratu bola patologická reakcia môjho mladšieho syna, ktorý mal po prvom očkovaní reakciu postihujúcu nervový systém s dlhodobými ťažkosťami. Prestal dobre spať, stále plakal, bol nepokojný, neskôr sa pridala hyperaktivita a agresivita. Bol veľmi ťažko zvládnuteľný. Až po niekoľkých rokoch mi vďaka štúdiu homeopatie a prednáške dr. Tinusa Smitsa z Holandska došlo, že jeho ťažkosti súvisia s očkovaním – dr. Smits prezentoval veľmi podobné prípady. Postupne som sa stretávala aj s detskými homeopatickými pacientmi, ktorých rodičia hovorili stále to isté: mali sme zdravé dieťa, bolo očkované a odvtedy sa niečo deje. Začala som vidieť vzorec a uvedomila som si, že sa deje niečo nedobré, čo bežní lekári nevidia. Aj keď sa zaoberám homeopatiou, moje námietky proti očkovaniu vychádzajú výlučne z poznatkov konvenčnej vedy.
Na webových stránkach Úradu verejného zdravotníctva SR sa píše: „Problematika očkovania je v rukách odborníkov. Tak, ako si laik neurčuje iné zdravotnícke postupy alebo výkony a zverí sa do rúk odborníkom, aj očkovanie je v rukách odborných zdravotníckych pracovníkov – pediatrov, epidemiológov, imunológov a ďalších zainteresovaných odborníkov. Preto rodič dieťaťa, ktoré má byť očkované by nemal rozhodovať o tom, či očkovanie má, alebo nemá byť povinné.“ Aký je váš pohľad na takéto konštatovania? Je skutočne rodič absolútne nekompetentný rozhodnúť, najmä, ak existuje aj dobrovoľné očkovanie, kde už kompetentný rozhodnúť je?Skutočne je zvláštne, že rodič sa považuje za kompetentného pri rozhodovaní o dobrovoľnom očkovaní, napriek tomu, že ide niekedy o závažné ochorenia, napríklad o meningokokové infekcie alebo kliešťovú encefalitídu. Keď tieto očkovania odmietne, nestretne sa s tým, že by sa doňho pediater pustil, že je nezodpovedný rodič, že svoje dieťa ohrozuje a podobne. Ale, keď ide o tzv. povinné očkovanie, odrazu rodič nie je považovaný za dosť informovaného, aby rozhodol o svojom dieťati. Pediater je schopný strašiť rodičov ružienkou (rubeolou) a mumpsom, čo sú banálne ochorenia, ktoré ešte moja generácia bežne bez problémov prekonávala a pediatri matky vtedy rozhodne nestrašili. Odrazu sa tieto ochorenia považujú div nie za bubonický (čierny) mor. Povinne sa očkuje proti ochoreniam, ktoré sa u nás prakticky nevyskytujú alebo ich možno ľahko liečiť, čo mnoho rodičov vie a preto s očkovaním váhajú. Obzvlášť, keď majú skúsenosť s tým, čo očkovanie dokáže s dieťaťom urobiť. Dojča má prakticky nulovú šancu nakaziť sa tetanom, záškrt je ochorenie, ktoré zásadne závisí od sociálno-ekonomického štandardu a výživy. Detská obrna sa u nás desiatky rokov nevyskytuje. Hemofilové infekcie sú vo svojej banálnej podobe bežné a pediater sa s nimi v ordinácii stretáva možno denne, ani o tom nevie, pretože sú také ľahké, že nemá dôvod pacienta nejako osobitne vyšetrovať. Invazívne hemofilové ochorenia sú vzácne, v Čechách postihujú ročne do 10 ľudí. Hepatitídu B nemá dojča tiež ako chytiť – jediné riziko je infekcia prenesená od infekčnej matky, čo sa v tehotenstve testuje a tieto deti sa očkujú hneď po narodení. Pre ostatné deti je toto očkovanie zbytočné. Pediatri však strašia ihlami na pieskovisku. Na to mám jedinú odpoveď. Ak majú také obavy o zdravie dieťaťa, nech matky poučia, ako majú svoje deti chrániť aj pred ďalšími ochoreniami, ktoré môžu dostať z infikovanej ihly, napríklad pred hepatitídou C a AIDS. Obe tieto ochorenia sú závažnejšie ako hepatitída B a céčková hepatitída sa dokonca vyskytuje častejšie. Prečo pediatri matky nestrašia týmito chorobami? Odpoveď je, bohužiaľ, jednoduchá: nedá sa proti nim očkovať.
Platí prakticky bez výnimky, že s očkovaním váhajú vzdelaní, informovaní a veľmi zodpovední rodičia. Nedávny prieskum v USA zistil, že so stúpajúcim vzdelaním matky klesá ochota očkovať. Nad tým by sa mali tvorcovia očkovacej politiky zamyslieť. Prečo sa tie matky boja. Mali by sa oboznámiť s ich dôvodmi a poskytnúť im adekvátne odpovede. Pokým to nespravia, nebudú mať dôveru. Viem presne, čo sa pediatri učia o očkovaní a, bohužiaľ, je to úplne nedostatočné a často zavádzajúce. Keď mal môj syn tú reakciu, netušila som, že je patologická, že podlieha hláseniu a že znamená kontraindikáciu ďalšieho očkovania. Nevedela to ani moja skúsená a inak veľmi dobrá pediatrička. Syn má už 17 rokov, ale povedomie pediatrov sa, bohužiaľ, podľa mojich skúseností nezlepšilo. Stále tento typ reakcie – encefalitický plač – považujú za normálny, dieťa vraj bolí miesto vpichu. Ale ide o symptóm postihnutia nervového systému, znamená veľký stres dieťaťa a môže byť predzvesťou budúcich problémov. Matky, ktoré sa snažia svojmu pediatrovi vysvetliť, čo sa s dieťaťom deje a požadujú správny postup, sa, žiaľ, málokedy stretnú s adekvátnou reakciou.
Význam očkovania z historického pohľadu je nepopierateľný. V čom je dnes situácia iná a prečo sa podľa odporcov očkovania stáva už nepotrebným?Význam očkovania je z historického pohľadu veľmi popierateľný. To je práve to, čo sa ukazuje – očkovanie nemalo na vymiznutie niektorých ochorení prakticky žiadny vplyv. Málokto si položí otázku: ako vymizli ochorenia, proti ktorým sa nikdy neočkovalo? Vezmime si jedno ochorenie – šarlach. V 19. storočí zabil asi 3x viac detí ako napríklad záškrt. Šarlach mal najvyššiu smrtnosť zo vtedajších ochorení, rodičia sa ho báli viac ako pravých kiahní. A kde je šarlach teraz? Občas malé epidémie, sporadické prípady, týždeň podávania antibiotík a hotovo. Pravdaže, najväčší pokles výskytu a úmrtnosti na šarlach nastal pred zavedením antibiotík. Ale aby sme sa nedržali len histórie. Súčasná situácia je jednoznačná: zaveďte do chudobnej oblasti hygienu, stačí mydlo, voda a inštrukcie, čo s tým, a nastane zníženie výskytu zápalov pľúc a hnačiek u detí najmenej o 50 %. Zvedaví si môžu vygooglovať Soap Study of Karachi (Mydlová štúdia). Začnite v Afrike medzi chudobnými očkovať a zvýšite úmrtnosť približne dvojnásobne. Opakujem: očkovanie v rozvojových krajinách zvyšuje úmrtnosť očkovaných detí, zavedenie hygieny ju znižuje. Preverte si, kam idú vaše peniaze na charitu. (Pozn. red.: Zdroje 1 – 3 sú uvedené na konci rozhovoru.)
Čo je ale hlavným objavom posledných rokov, je skutočný účinok vakcín na celkovú imunitu. Dlhé roky sme počúvali len to, že vakcíny údajne stimulujú imunitu tým, že telo donútia tvoriť protilátky proti antigénom ochorení, ktoré sú vo vakcíne. Ale nikto vám nikdy nepovedal, aký majú vakcíny vplyv na ostatné časti imunity, napríklad na bunkovú imunitu, ako vaše imunitné bunky poznajú v mieste vpichu vakcíny, proti čomu majú tvoriť protilátky a podobne. Štúdie z posledných rokov ukazujú, že vakcíny zvyšujú riziko alergií a autoimunitných ochorení a oslabujú protiinfekčnú imunitu. To sa ale lekári neučia a pacienti nedozvedia. Napriek tomu, že je to vedecky preukázané a zdokumentované na molekulárnej i bunkovej úrovni, na štúdiách na zvieratách a prejavuje sa to vo výsledkoch epidemiologických štúdií porovnávajúcich celkové zdravie očkovaných a neočkovaných detí. Práve tomuto typu štúdií sa farmaceutické firmy a zástancovia očkovania vyhýbajú ako čert krížu. Vakcíny sa porovnávajú jedna s druhou (rovnako zlou) alebo s roztokom adjuvancií (pomocných látok), nikdy sa neporovnávajú so skutočným placebom, t. j. s biologicky neúčinnou látkou. Sleduje sa len hladina protilátok, ale nie ostatné funkcie imunity.
Takže vymiznutie niektorých chorôb súvisí skôr so životnou úrovňou a oveľa lepšími hygienickými podmienkami než s očkovaním?Áno, to je to jediné, čo vykynožilo ochorenia. Osobná a komunálna hygiena, kvalitnejšie potraviny, chladničky, kanalizácia a podobne. Keby to tak nebolo, mali by nás logicky sužovať epidémie ochorení, proti ktorým sa nikdy neočkovalo, ale nesužujú nás.
Keby na Slovensku nebolo očkovanie povinné, ale len odporúčané, podľa čoho by sa rodičia mali rozhodovať, proti ktorému ochoreniu dať dieťa zaočkovať? Ktoré očkovania by sa mohli absolútne vynechať v útlom veku?Moja odpoveď sa asi mnohým nebude páčiť. Ale na základe preštudovaných vedeckých prameňov nemôžem odporučiť vôbec žiadne očkovanie, žiadnemu dieťaťu a ani dospelému. Ani zvieraťu. Pretože skutočný účinok očkovania na imunitu a nervový systém je škodlivý. Očkovanie oslabuje imunitu, očkovaný jedinec je náchylnejší na infekcie a deti sú ohrozené poruchami nervového vývoja. Už na prvý pohľad poznám očkované dieťa od neočkovaného a hovoria mi to aj mamičky neočkovaných detí. Neočkované deti majú jasnejší pohľad, zdravší vzhľad, lepšiu motoriku, rýchlejší vývoj, lepšiu reč, neprítomnosť porúch správania, deti sú zdravšie, netrpia večnými nádchami, kašľom, otitídami (zápalmi ucha), nemajú alergie.
Predstavuje nezaočkovaný jedinec riziko pre zaočkovanú populáciu? Prečo, ak je chránená očkovaním?Neočkovaný jedinec nepredstavuje o nič väčšie riziko ako očkovaný. Neexistuje jediná zdokumentovaná epidémia, kde by bol pacient nula identifikovaný ako neočkovaný. Keď ochorie neočkovaný, bude mať jasné príznaky a zostane doma v posteli. Očkovaní môžu prenášať ochorenia úplne rovnako ako neočkovaní, žiadne očkovanie totiž nebráni prenášaniu ochorení. Očkovaní môžu ochorenia dokonca prenášať s vyššou pravdepodobnosťou ako neočkovaní, pretože u nich môže ochorenie prebiehať bezpríznakovo, ale byť infekčné alebo môžu mať len nevýrazné príznaky, ktoré neumožnia správnu diagnózu a chorého neprinútia zostať v posteli.
Tento argument pokrivkáva: keby očkovanie skutočne chránilo, nemali by sa očkovaní čoho báť. Ale keď nechráni a môže dokonca veľmi ublížiť, nemal by byť nikto nútený, aby sa zaočkoval. Videla som totiž opakovane pacientov, ktorí boli poškodení očkovaním a pritom nemali vytvorené protilátky.
Zástancovia očkovania ale vravia, že u nás sa prakticky infekčné choroby nevyskytujú preto, že máme vďaka nášmu očkovaciemu programu vysokú preočkovanosť. Upozorňujú na význam tejto kolektívnej imunity. Vraj, ak poklesne percento zaočkovanosti, opäť sa tu objavia vážne infekčné ochorenia ako osýpky, mumps, ružienka, čierny kašeľ. Ako je to v krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné? Zaznamenávajú tam vysoký výskyt infekčných ochorení v dôsledku nižšej preočkovanosti?V krajinách, kde je dobrovoľné očkovanie, je podobná preočkovanosť ako v Čechách či na Slovensku. Sú tam lokality alebo komunity, kde sa ľudia toľko neočkujú, ale prevažná väčšina je preočkovaná. Pravda, neexistuje korelácia medzi preočkovanosťou a výskytom ochorení. Napríklad hneď po rozpade ZSSR tam vypukla epidémia záškrtu, bolo to hneď na začiatku 90. rokov. Nemožno to zvádzať na pokles preočkovanosti, keď to nastalo ihneď po rozpade ZSSR. Okrem toho, ani pri zabehnutom systéme očkovania sa neočkoval nikto starší ako päť rokov, napriek tomu epidémie neprepukali medzi dospelými, ktorí dávno protilátky nemali. V Rusku šlo predovšetkým o bezdomovcov, utečencov a alkoholikov, ľudí v zložitej sociálnej situácii. Títo ľudia neboli očkovaní celé roky, napriek tomu u nich ochorenie prepuklo až pri výraznom zhoršení životných podmienok a strese. Iným príkladom je tuberkulóza, ktorej výskyt klesal v USA i Kanade úplne rovnako, aj keď v jednej krajine sa očkovalo a v druhej nie.
Existuje nejaká alternatíva k súčasnému očkovaciemu kalendáru? Mohli by sa rodičia dožadovať očkovania monovakcínami?Treba pochopiť, že všetky súčasné vakcíny majú prakticky totožné zloženie a rovnaký mechanizmus účinku. Rozdiel je v miere výskytu nežiaducich účinkov, tam platí jednoduché pravidlo: čím viac antigénov alebo vakcín naraz, tým horšie. Nedávno prezradené dôverné materiály firmy Pfizer napríklad ukazujú, že súčasné podanie ich Prevenaru 13 a hexavakcíny, čo je bežne odporúčaný postup, údajne na zníženie záťaže dieťaťa, vedie k štyrikrát častejšiemu výskytu neurologických reakcií ako ich samostatná aplikácia. Firma však nevidí dôvod na zmenu marketingovej politiky. (Pozn. red.: Zdroj 4 je uvedený na konci rozhovoru.)
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim účinok vakcíny je prítomnosť a množstvo hliníka. Čím viac, tým horšie. Najhoršia je bez konkurencie hexavakcína, podaná v kombinácii so Synflorixom dokonca prekračuje povolené množstvo hliníka na jednorazovú aplikáciu vo vakcíne. Povolené množstvo samo o sobe vysoko prekračuje iné normy. Existuje norma FDA (Food and Drug Administration – Úrad na kontrolu potravín a liečiv, vládna agentúra USA) pre parenterálny (podaný mimo tráviaceho traktu, napr. injekčne) príjem hliníka pre pacientov so zníženou funkciou obličiek a dojčatá – predstavuje 5 ug/kg hmotnosti/deň, t. j. na dieťa s hmotnosťou približne 5 kg je to 25 ug. Hexavakcína obsahuje 820 ug, Synflorix dalších 500 ug, dohromady 1320 ug hliníka. Európsky liekopis povoľuje na jednu dávku vakcíny 1250 ug. Neexistuje štúdia, ktorá by preukázala, že táto dávka je bezpečná, že nezvyšuje nebezpečne krvné hladiny. Nie je zistené, ako sa táto dávka v organizme dojčaťa chová, ako sa distribuuje a vylučuje.
Monovalentné vakcíny síce znížia antigénovú záťaž, ale treba sa pozrieť na pomocné látky. Ak rozdelenie vakcíny nezvýši množstvo hliníka, možno ho odporučiť. Avšak aplikáciu treba roztiahnuť v čase, očkovať dieťa napríklad po dvoch týždňoch je prakticky to isté, ako mu to pichnúť naraz. Rozptyl dávok by mal byť najmenej dva mesiace, naočkovať jednu kombináciu alebo vakcínu, potom najmenej pol roka alebo aj dlhšie počkať a očkovať ďalšiu kombináciu alebo vakcínu.
Predstavuje očkovanie rovnaké riziko pre každé dieťa?Vakcíny robia v tele každého očkovaného to isté. Avšak miera, s akou sa to prejaví, záleží od individuálnych okolností. Deti majú rôzne gény, rôznu detoxikačnú kapacitu, inú odolnosť alebo náchylnosť na alergie, autoimunitu, sú inak živené, ich matky, ktoré ich dojčia, sa rozdielne živia a podobne. Treba si uvedomiť, že prakticky každý novorodenec sa dnes rodí s toxickou záťažou. Štúdie skúmajúce pupočníkovú krv na prítomnosť ťažkých kovov, agrochemikálií a iných toxických látok, našli v pupočníkovej krvi detí z rozvinutých krajín desiatky až stovky rôznych chemikálií, mnoho z nich v hraničných alebo nebezpečných množstvách. Logicky dieťa, ktoré sa už narodí zaťažené, má vyššiu šancu, že ho očkovanie poškodí. Ďalšími rizikovými deťmi sú deti matiek trpiacich nejakou poruchou imunity, alergiou, poruchou črevnej mikroflóry. Ďalej sú to deti, ktoré nie sú dojčené alebo sa narodili predčasne, cisárskym rezom a podobne. Akýkoľvek faktor, ktorý znižuje kvalitu výživy, narušuje imunitu a zvyšuje toxickú záťaž dieťaťa, prispeje k zvýšeniu rizika očkovania.
Podľa prívržencov očkovania by nezaočkované dieťa nemalo byť prijaté do kolektívu. Rodičia nezaočkovaných detí zasa tvrdia, že ich deti sú menej choré ako ich zaočkovaní rovesníci. Existujú dlhodobejšie štúdie, kde by sme sa mohli dozvedieť, ako je to s chorobnosťou nezaočkovaných detí v porovnaní so zaočkovanými?Takéto štúdie existujú a jednoznačne ukazujú, že neočkované deti sú zdravšie, trpia menej práve aj tými bežnými ochoreniami – nádchami, bronchitídami, otitídami a podobne. Neprijatie neočkovaných detí do kolektívu je len diskriminačné a buzeračné opatrenie, pretože deti , ktoré nie sú očkované zo zdravotných dôvodov do kolektívu môžu ísť. Ako môže byť nebezpečné dieťa neočkované z jedného dôvodu a dieťa neočkované z iného dôvodu nebezpečné byť nemôže? Ešte absurdnejší je paragraf českého zákona, ktorý neočkovaným deťom zakazuje účasť v školách v prírode. Neočkovaný Janko môže sedieť vedľa očkovaného Jakubka v triede v lavici a tam nebezpečný nie je, ale stáva sa verejnou hrozbou, keď vedľa Jakubka bude sedieť v rovnakej lavici v škole v prírode? Jediná logika tohto opatrenia je znepríjemniť život rodinám s neočkovanými deťmi, nemožno to obhájiť argumentmi o ochrane verejného zdravia.
Majú podľa vás vakcíny takú účinnosť, aká sa im pripisuje? Odporcovia očkovania neraz spomínajú, že deťom sa vytvorilo len málo, prípadne žiadne protilátky...Žiadna vakcína nemá dokonalú účinnosť, u niektorých je veľmi nízka. Vždy je najmenej 10 až 20 % ľudí, ktorým sa po očkovaní nevytvoria protilátky. Ale nikto sa neobťažuje to zisťovať. Matky sa strašia, že keď svoje dieťa nenechajú očkovať, bude „nechránené“, strašne ochorie a zomrie. Ale keď ho zaočkujú a ono ochorie, matky sa naraz dozvedia, že očkovanie nechráni tak celkom všetkých. Problém je tiež to, že nedávne výskumy ukazujú, že protilátky z očkovania tak úplne nechránia.
Pred očkovaním rodič podpisuje informovaný súhlas s očkovaním. Sú podľa vašej skúsenosti v praxi rodičia dostatočne informovaní pred očkovaním dieťaťa?Nie sú informovaní. Keby boli skutočne adekvátne informovaní o tom, čo všetko sa môže stať, schmatli by dieťa a ušli by. Žiadny z rodičov, ktorých dieťa bolo poškodené, nemal ani tušenie, že takýto typ nežiaducich účinkov môže nastať. Pediater povie, že dieťa môže mať teplotu, môže byť mrzuté a mať opuchnuté miesto vpichu. Už rodičov neinformuje o patologických reakciách, nepovie ani: keby sa dialo čokoľvek ďalšie, nie je to normálne, zavolajte mi.
Neviem o pediatrovi, ktorý by matky vopred poučil o encefalitickom kriku, o možnosti alergie, porušení spánku a iného správania, o narušení vývoja a podobne. Nepoučí, pretože to sám nevie. Čokoľvek, čo sa po očkovaní stane, sa automaticky odmietne ako náhoda, a to napriek tomu, že ide o symptóm uvedený v letáku pribalenom pri vakcíne alebo v zozname reakcií podliehajúcich hláseniu. Veľmi by ma zaujímalo, na akom vedeckom základe pediatri odmietajú možnú súvislosť s očkovaním.
V dokumente o očkovaní Obchod so strachom, ktorý bol odvysielaný v televízii a možno si ho pozrieť na internete, hovorí zakladateľ imunológie na Slovensku prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc.: „Očkovanie sa stalo hromadnou záležitosťou a začala chýbať individualizácia, kontrola pacienta atď., takže vznikli aj určité komplikácie. Samozrejme, že keď sú nejaké následky, tak lekár, ktorý očkuje, mal by aspoň orientačne pacienta vyšetriť... Napríklad alergickí pacienti – tí majú byť vyslovene zvláštne očkovaní, pretože nevieme, na čo je pacient precitlivený a očkovacia látka obsahuje mnohé antigény alebo alergény a môžeme mu urobiť zle.“ Očkujeme však deti vo veku, keď ešte napríklad nie je známe, či nie sú alergické na určitú zložku vakcíny. Nemôžu im jednotlivé komponenty vo vakcíne ublížiť?Samozrejme, že môžu. Ale pretože pediatri, bohužiaľ, často netušia, ktoré sú rizikové faktory pre poškodenie očkovaním, nezistia si správnu anamnézu alebo si nedajú informácie dokopy. Je tu ale ešte jeden problém, o ktorom rodičia ani pediatri nevedia. Ani jeden z nich nie je správne informovaný o zložení vakcín. Výrobcovia podľa legislatívy EÚ nemusia uvádzať zvyškové látky z výroby a neuvádzajú ich. Mám to písomne potvrdené od firmy GlaxoSmithKline. Napríklad v hexavakcíne je zamlčaný formaldehyd, polysorbát, zvyšky antibiotík polymyxínu a neomycínu, tiež je zamlčaná ortuť, ktorá bola nedávno v hexavakcíne zistená. (Pozn. red.: Podrobnejšie informácie – bod 5 v Zdrojoch na konci rozhovoru.)
Aj keby pediater vedel, že dieťa je alergické napríklad na polymyxín (častá zložka kvapiek do uší), nevie, že je vo vakcíne a v dobrej viere dieťaťu pichne jeho alergén. Podľa môjho názoru nepodanie informácie o všetkých zložkách vakcíny zakladá právo na odmietnutie informovaného súhlasu s očkovaním. Pretože ako môžete dať informovaný súhlas, keď nie ste informovaní ani o zložení vakcíny? Porovnajte to s legislatívou upravujúcou značenie potravín. Dočítate sa, že potravina môže obsahovať napríklad zvyšky lepku, pretože ju balili v závode spracovávajúcom pšenicu.
Aké nežiaduce účinky sa môžu u dieťaťa objaviť po očkovaní? Badať ich bezprostredne do pár hodín či dní, alebo je tu aj dlhšia časová nadväznosť, keď by sa mohlo zdať, že daný problém nesúvisí s očkovaním?Príznaky poškodenia očkovaním môžu byť akútne alebo chronické, neexistencia akútnej reakcie neznamená, že je všetko v poriadku. Chronické problémy často vzniknú vleklo alebo kumulatívne, každá ďalšia vakcína niečo dodá. Bohužiaľ, často platí porekadlo „tak dlho sa chodí s džbánom pre vodu, kým sa ucho odtrhne“. V princípe možno povedať, že akákoľvek porucha nervového a imunitného systému, ktorá nastala v časovej súvislosti s očkovaním, by sa mala považovať za možný nežiaduci účinok. Doba nástupu ťažkostí môže byť od minút po mesiace.
„Radšej si s osýpkami odležať dva týždne, ako sa potom celý život starať o invalidné dieťa, ktoré bolo predtým zdravé.“ Hovorí v zmienenom dokumente Obchod so strachom s plačom mamička, ktorá opisuje, že kombinácia dvoch vakcín v 15. mesiaci veľmi poškodila jej synčeka, ktorý trpí autizmom. Opisuje, že po tom poslednom očkovaní prišiel neutíšiteľný krik, jakot v obrovskej výške, ktorý trval hodinu aj dve niekoľkokrát za noc a opakoval sa noc čo noc. Patrí tento krik medzi nežiaduce prejavy očkovania? Už ste tento plač spomínali.Áno, tomuto kriku sa hovorí encefalitický krik, pretože signalizuje zápal mozgu. Je to dobre známy (medzi vedcami, medzi pediatrami evidentne moc nie, tí si myslia, že dieťa bolí noha, kam sa pichla vakcína) symptóm postihnutia nervového systému. Podlieha hláseniu na Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Podľa letáku pribaleného k hexavakcíne je nežiaduca reakcia postihujúca nervový systém kontraindikáciou ďalšieho očkovania proti čiernemu kašľu. Podobné varovanie nenájdete na iných vakcínach, čo poukazuje na nepochopenie mechanizmu vzniku tohto symptómu. Aj iné vakcíny môžu dieťaťu spôsobiť zápal mozgu sprevádzaný krikom, neobmedzuje sa to na vakcínu proti čiernemu kašľu. Pokiaľ ide o výskyt, firma GlaxoSmithKline, výrobca Infanrixu hexa, uvádza tento krik pod eufemizmom „neobvyklý plač“ medzi veľmi častými reakciami s frekvenciou 1 na 10 dávok vakcíny. Pri 3 – 4 dávkach na jedno dieťa je šanca, že vaše dieťa utrpí tento nežiaduci účinok aspoň pri jednom z očkovaní, 1 ku 2,5 alebo 3. Posúďte sami, či toto riziko je vyššie alebo nižšie ako riziko poškodenie mozgu čiernym kašľom.
Pýtala sa nás mamička dievčatiek, ktoré čaká preočkovanie MMR vakcínou v 11. roku života, či aj u týchto starších detí hrozí riziko nežiaducich účinkov. Väčšinou sa spomínajú najmenšie detičky. Doteraz boli zaočkované podľa očkovacieho kalendára.Malé deti sú ohrozenejšie, pretože sú jednoducho menšie, majú menej vyvinuté orgány, ich mozog sa rýchlo vyvíja a je zraniteľnejší. Vakcíny sa tiež nedávkujú podľa hmotnosti – dieťa s hmotnosťou 5 kg dostane rovnakú dávku ako 20 kilové dieťa. Ale aj väčšie deti môžu utrpieť poškodenie. Ako som už uviedla, účinky vakcíny sa kumulujú a každá ďalšia pridáva svoje riziko. Nikdy vopred neviete, ktorou vakcínou prekročíte prah tolerancie organizmu.
MMR vakcína má u starších očkovaných jedincov vyššie riziko postihnutia kĺbov. Pri dospelých ženách bol výskyt bolestí kĺbov až 20 %. Navyše u MMR vakcíny sa nikdy nevyskúšalo, či takto načasovaná druhá dávka predĺži obdobie, keď sa ochorenie nevyskytne. Podľa môjho názoru sa vnímavosť len posunie opäť len o pár rokov dopredu. Za pár rokov nebudú týmito ochoreniami trpieť dospievajúci, ale mladí dospelí medzi 20. a 30. rokmi veku. Možno sa potom pridá ďalšie preočkovanie a budeme si chodiť pre MMR vakcínu každých desať rokov ako pre tetanovku. Pripadá vám to normálne? Nemali by sa detské choroby vrátiť nazad deťom?
Ako by mal postupovať rodič, ak sa rozhodne, že svoje dieťa nedá zaočkovať? Musí podpísať lekárovi nejaké dokumenty? Vraj sa takéto konanie „odmeňuje“ pokutou vo výške až 331 eur.Nepoznám slovenské zákony, v Čechách máme iný režim. Rodič by lekárovi mal napísať najlepšie vlastnými slovami, prečo odmieta konkrétnu vakcínu. Lekár musí mať v poriadku dokumentáciu, mal by mať buď zaznamenané uskutočnené očkovanie, kontraindikáciu alebo odmietnutie rodiča. Podstatné ale je, ako odmietnutie formulovať.
Možno jednoznačne povedať, že riziko ochorenia dieťaťa na danú chorobu, ak ho proti nej nezaočkujeme, je vyššie, ako riziko nežiaduceho účinku vyvolaného očkovaním?Obávam sa, že to je presne naopak. Dnešný nahustený očkovací kalendár znamená pre deti rozhodne vyššie riziko než neočkovanie. Stačí si vyhľadať už zmienené štúdie o celkovom zdraví neočkovaných detí.
V niektorých krajinách majú fondy na odškodnenie ľudí, ktorí ochoreli v dôsledku očkovania. Prečo existujú, keď podľa mnohých našich odborníkov ťažké postihnutia v dôsledku očkovania neexistujú? Čím sme my na Slovensku či v Čechách výnimoční, že sa u nás nevyskytujú takéto prípady, keď sa používajú rovnaké vakcíny?U nás sa takéto prípady, samozrejme, vyskytujú, ale mlčí sa o nich. Neexistencia možnosti odškodnenia pri systéme povinného očkovania je neetická, nemorálna a nedemokratická. Štát nás núti očkovať sa, ale od následkov dáva ruky preč. Lekári sa na vakcinologických školeniach učia, ako zvládnuť rodičov, ktorí odmietajú očkovanie, ale neškolia sa, aby rozpoznali nežiaduce reakcie a neapeluje sa na nich, aby ich hlásili. Skúste sa opýtať ktoréhokoľvek lekára, podľa čoho pozná, že daný symptóm súvisí s očkovaním? Podľa čoho rozhodne, že to je len náhoda? Nepozná to, nevie to. Rozhodne sa podľa svojich pocitov, keď to moc zaváňa, odmietne to. Autizmus údajne nastupuje typicky v období očkovania, je to len náhoda. Dieťa by ho dostalo tak či tak, je to len náhoda. Až na to, že tých náhod chodí po svete stotisíce. A stovky dostali odškodnenie. Iné krajiny odškodňujú autizmus – deti tam dostávajú rovnaké vakcíny, ale u nás je to len náhoda.
Ako vidíte problematiku očkovania v najbližších rokoch. Ako sa bude situácia vyvíjať?Dúfam, že sa ľudia začnú zaujímať o to, čo štát nariaďuje vpravovať do telíčok ich malých bezbranných detí. Dúfam, že začnú klásť otázky a budú trvať na odpovediach. Dúfam, že využijú právo na informovaný súhlas a odmietnu vakcíny, ktoré môžu dieťa trvalo poškodiť alebo zabiť. Dúfam, že vytvoria tlak na zodpovedné osoby, aby prehodnotili súčasný systém, zladili ho s platnými nadnárodnými dohodami a ústavami a aby sa postarali o imunizáciu proti ochoreniam prostriedkami, ktoré skutočne zabezpečia imunitu bez toho, aby pacienta poškodili. Systém povinného očkovania so sankciami za neočkovanie je podľa môjho názoru v dnešnej dobe neudržateľný. Pošľapáva základné ľudské práva a je v rozpore s najnovšími vedeckými poznatkami o očkovaní. Opakujem, práve tí vzdelaní rodičia nechcú očkovať – premýšľajte o tom.
Zdroje:
1. Luby, Stephen P., Mubina Agboatwalla, Daniel R. Feikin, John Painter, Ward Billhimer, Arshad Altaf, and Robert M. Hoekstra.“Effect of Handwashing on Child Health: A Randomised Controlled Trial.”The Lancet 366, no. 9481 (July 16, 2005): 225 – 233. doi:10.1016/S0140-6736(05)66912 – 7.
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/160235132. Aaby, P.; Jensen, H.; Gomes, J.; Fernandes, M.; Lisse, I.M. The introduction of diphtheria-tetanus-pertussis vaccine and child mortality in rural Guinea-Bissau: an observational study. Int J Epidemiol, 2004, 33 (2), 374 – 80.
3. Aaby, P. et al, Early diphtheria-tetanus-pertussis vaccination associated with higher female mortality and no difference in male mortality in a cohort of low birthweight children: an observational study within a randomised trial, Arch Dis Child doi:10.1136/archdischild-2011-300646
4.
http://www.slobodavockovani.sk/news/uni ... tky-obavy/5.
http://www.slobodavockovani.sk/news/co- ... ustralii-/Viac sa dozviete aj v týchto dokumentoch, ktoré odvysielali rôzne televízne stanice:Obchod so strachom –
https://vimeo.com/47116207Cesty nádeje –
http://vimeo.com/51917009
Re: Očkovanie
, a doma se všechno řešilo léky. Sebemenší banalita. Takže získat důvěru, že umím dost věcí vyléčit vlastnoručně nasbíranými a nasušenými bylinkami, vlastnoručně vyrobenými mastičkami, nebo jinými přírodnímí prostředky, je těžké... nejvíc mi pomohlo, že jeho kolega, který vyslechl, jak dělám masti, si o ně požádal, a vyléčil si vleklý problém.