Jo je potřeba tajit, lidi to nechápou.

I když lidé vědí, že někdo dělá něco pro své zdraví, tak ho od toho odrazují - z důvodu že vědí že on je na tom líp, ale nechtějí být v pozici toho horšího kdo to nezvládá, tak se ho snaží stáhnout dolů na svou úroveň a odradit od jeho úspěchů.

Ako keby si ľudia nemohli povedať, že ok, ja na pránu neverím, ja na prospešnosť pôstov neverím, ale čo robíš Ty a jak to vidíš Ty, je Tvoja vec. Nestarať sa do druhého, nevŕtať sa v jeho živote. Ale oni musia. Práve z toho dôvodu, čo už uviedol Panda. Lebo ich prístup im samým nefunguje a nechcú ostať v kaši sami. Je predsa lepšie, keď sme v kaši všetci. Keď sa potom jednotlivcovi nechce z kaše vyhrabať, tak to vlastne ani nie je až také zlé, lebo ani druhí sa nevyhrabávajú. A keď sa o to niekto pokúsi, tak to je prúser, lebo to je pripomienka, že by mali aj oni, a to sa im nechce. Tak radšej čím skôr toho aktívneho pomýlenca stiahnuť naspäť, aby bol zas svätý pokoj.

Na oslavách sa to ťažko tají. A kolegovia teda vedia, že pravidelne držím pôst aj niekoľko dní. Myslela som, že už to máme za sebou.
Ešte večer na kurze, keď som si vypýtala len prevarenú vodu, tak zas zvedavé otázky. Lektorka už vie, minule som u nej stretla pani, ktorá sa o to dosť zaujímala, aj kontakt si brala a knihy si fotila. Ale teraz tam bola so mnou iná a tá do toho vŕtala. Má nejakú známu, ktorá vyštudovala zdravú výživu a že super pár dní pôstu, ale tak dlho už určite škodí. No nemám chuť vysvetľovať tým, čo to neskúsili a už vôbec sa baviť o práne a podobných záležitostiach.

Včera ma kolega vycucol z energie (hej, viem, že to bol len môj postoj k situácii). Joooj, zrovna teraz mi takéto situácie chodia, keď ňou musím šetriť. Noc bola potom zlá, nevedela som kvôli tomu konfliktu spať, tak už sa teším do postele. Zrovna teraz mi chodí dosť zraňujúcich situácií, ktoré ma zhodia na nulu. Neviem teda, či som taká citlivá a zraniteľná kvôli pôstu, alebo sa mi vďaka pôstu pripomínajú v tých situáciách staré nevyliečené zranenia. Každopádne netuším, čo mám robiť, aby som si udržala energiu, vedela spať a potom fungovať.

Ber to tak, že všechno co se nám děje tak se děje z dobrého důvodu naší výuky a osobního růstu. Když cítíš že Ti někdo vysává energii, tak zřejmě to má vést k zamyšlení "proč?" Kde mám slabé místo do kterého ranil? Proč mě to tak ovlivňuje? Jistě se najde nějaké místo v sobě které je potřeba prozkoumat a pochopit. Nic se neděje jen tak pro nic za nic - určitě ne z důvodu např. že "tamten člověk je špatný", ale z důvodu "něco mi to má ukázat v mém nitru".

Áno, túto teóriu ovládam, viem, že sú to "anjeli zoslaní z neba", ktorí odokrývajú naše zranenia, aby sme ich preliečili. Len kým neviem nájsť pochopenie, kým mi nezasvieti vysvetlenie, tak ma hlava hecuje do tej obete. Prebačala som pol dňa aj večera, v noci sa mi ťažko spí a pritom veľmi dobre viem, čo to robí s mojím telom. Neviem sa dať do pohody ani prostredníctvom pôstu a meditácie a všetky moje vedomosti sú mi k ničomu, keď múdrosť nechodí...

Možná bereš věci až příliš vážně - asi by chtělo větší uvědomění si, že vlastně o nic nejde, jde jen o život a to je jen hra pro naši zábavu, není to nic z čeho by se měla dělat velká věda.

Toto je veľmi dobrý postreh.
Niekto by si mohol predstavovať, že pôsty, meditácia, môžeme tu zaradiť aj pránu a ďalšie veci, sú všetko akoby nejaké zázraky, všelieky. Niektorí autori, čo o tom píšu, to aj tak skutočne podávajú. Že to skutočne navodí dojem, že keď si niekto svoje odpôstuje, odmedituje, prejde na pránu, atď., tak ho to zbaví jeho problémov. Možno všetkých jeho problémov.
Ale to je omyl. Keď do toho človek ide s takouto predstavou, môže ostať sklamaný, lebo aj po odpôstovaní, odmeditovaní a pránovaní problémy môžu ostať.
Pôsty, meditácia, prána - sú super veci a prostriedky a nástroje, čo môžu fakt urobiť zázraky. Lenže svet nefunguje podľa pravidiel, podľa ktorých si myslíme, že by fungovať mal. Takže každý jednotlivec si na to, čo jemu funguje, musí prísť sám, aj keby to jemu malo fungovať úplne opačne než podľa "všeobecných" pravidiel.

Čo píše Panda, je svätá pravda - život netreba brať vážne. Ale ono sa to jedoducho hovorí a ťažšie realizuje. Pre niekoho možno ľahko. Stačí, že si to uvedomí a ako lusknutím prstov to prestane brať vážne. Ale mnohým ľuďom nestačí vedieť na vedomej úrovni, že to tak je. Že by to nemali brať vážne. A pre tých asi neostáva iné len k tomu nejak smerovať. Bádať, skúmať sami pre seba.

Si na dobrej ceste. Už to, že si vedome na ceste, že si všímaš, čo sa deje, hovorí o tom, že si na dobrej ceste.

Ďakujem vám za postrehy.
Presne - je jedno, čo si poviem, spravím, akú načítanú vedomosť vytiahnem, neviem sa na to teraz pozerať z nadhľadu a s vďakou, ešte to nevidím. Hlboko sa ma to dotklo, teda zjavne nejakého môjho zranenia. Stále ma to hádže z hnevu do sebaľútosti (fasa!) a len práca či nejaká činnosť zamestnávajúca myseľ ma od toho oslobodzuje. Takže buď to pochopím a s láskou pustím, alebo to musí nejak odznieť, kým nepríde iná situácia, ktorá mi to ozrejmí. Len ma to teraz počas pôstu dosť vyčerpáva.

Ahojte, dnes 10ty deň a nejak ma hlava bolí, neviem čo sa deje. Včera som vybehla do prírody, ale už som dosť slabá na šliapanie do kopca, aj svalovicu mám. Dnes mi váha vôbec neklesla, dokonca ukazovala 100 deka naviac Hladná už nie som, len by som jedla, teda hlava Inak sa so mnou nič nové zjavné nedeje.
V utorok som sa zúčastnila breathwork meditácie - a mala som veľmi hlboký zážitok, z ktorého žijem ešte dnes...

Detox?


V našej spoločnosti nadbytku ľudia väčšinou jedia preto, že to hovorí hlava.


Ćo to bol za zážitok?

Na bolest hlavy při půstu si stěžuje hodně lidí. Bolest hlavy by měla znamenat že se tělo snaží detoxikovat, vyplavuje toxiny, ale cévy v hlavě (v mozku) jsou špatně průchodné.

Ćo to bol za zážitok?[/quote]
Bol to silný duchovný zážitok. Meditácia mala skôr voľnú tému, tak som sa naladila, že čo ku mne príde a zacítila som silnú túžbu po spojení s Bohom. Tak som do toho dýchala a potom som skončila v Kristovom náručí. Zažila som rozhovor taký silný, pravdivý, že tie pocity, ktoré potom prišli... toľko lásky a súcitu som k sebe v tomto živote ešte nezažila. Neviem, či to boli len moje načítané vedomosti, alebo nejaký mystický zážitok, každopádne to bol prekrásny zážitok

Vnímala jsi světlo a potom pocit "rozprostření" a že jsi všude a vším?

Svetlo som vnímala, ale ten pocit bol také jemné brnenie, alebo čo, ani to neviem popísať. Ale silný prúd na srdcovej čakre, tam som sa rozliala.

Aha, takže spíš vnímání čakrové energie (energie hadí síly).

A keby napísala, že vnímala to rozprestrenie do priestoru?

Tak by to byl návrat k Já, oproštění od klamu reality a ponoření do Zdroje, do své podstaty. Osvícení.

Nie. Bol by to len zážitok. Osvietenie nie je zážitok.

Pocit rozprostření je jeden z nejcharakterističtějších průvodních pocitů po ponoření do Zdroje.

Ten pocit bol skôr ako rozpustenie v srdcovej čakre. Cítila som tam veľký tlak, potom akoby sa rozpustili všetky tie krivdy, bolesť, hnev, smútok, zranenia a nahradila to veľká láska a súcit k sebe. Do toho som sa tak rozliala a ten tlak zmizol.

Dnes deň č.11, zatiaľ pohoda, len som zas málo spala. Posledný týždeň to už je nejaké pravidlo. Za normálnych okolností potrebujem 8 hodín, aby som sa cítila dobre, vyspatá, funkčná a bez bolestí. Tento týždeň dávam 5-6, dnes len čosi cez 4. Ráno ma trochu bolela hlava, ale neviem, či to tým spánkom. Synak ma zobudil ešte za tmy a viac som nespala. Pomeditovala, zacvičila a zatiaľ som v poriadku.
Doplnila som zásoby destilky a priznávam, že točkovica - klasická či varená, už mi dosť nechutí, tak občas preložím hltom bublinkatej minerálky. Ale zrejme ona mi spôsobuje plynatosť.

Táto súvislosť je známa. Čím lepšia strava, tým menej spánku. Nie je treba. Najlepšia strava, t.j. žiadna strava, t.j. prána = najmenej spánku. Ako pri všetkom, neplatí to 100%ne a u všetkých, ale viac-menej badať tento trend.

To neplatí ani keď si naložíš roboty ako kôň Cez víkend som zostrihala celý záhon, pri poslednom kríku už som nevládala pílu držať. Včera som debordelizovala dom (som asi v polovici) a do toho pravidelné turistické prechádzky a teda svalovica neskutočná - aj v rukách, aj v nohách. Tie nohy bežne necítim po tých prechádzkach. Do kopca funím, samozrejme nevládzem, aj keď mám tempo pomalé.
Ale prišla som na to, že mi stačí na štvrť hodinu si zdriemnuť a energia je späť. Takisto na tých prechádzkach v prírode už dosť jasne cítim, ako ide energia. Keď vyleziem na najvyšší kopec prechádzky, tak dýcham do čakier a to slnko je proste paráda. Svalovica nepoľavila ani po kúpeli.
Dnes deň 14ty a je mi výborne. Okrem spomínaného a úbytku váhy nevidím žiadne zmeny. Len som stále smädná. Teda ani nie smädná, ale v sekunde mám v ústach sucho a musím sa vodou zalievať.

Ahojte, dnes deň č.16 a nové prekvapenie. Celkom som bola nadšená z toho, že sa mi počas pôstu kríže toľko neozývajú a dnes ráno ma seklo medzi lopatkami Ale furt si sľubujem, že si dám pokoj a stále je čosi robiť. A dosť tlačím aj cez únavu, tak neviem, či to súvisí. Včera som bola po práci na medvedí cesnak a do polnoci (niekoľko hodín) som vyrábala pesto a tlačila do pohárov.
Inak sa mám fajn, len mi sliny tečú nad každým jedlom a vôňou a hlava sa zas zaoberá mojím budúcim jedálničkom

Po toľkých dňoch pôstu by sa už človeku mohli aj reštartovať chute. Aby mal chuť už len na zdravé jedlá.
Keď to nenastane, tak to je problém, lebo človek sa potom vráti k predošlému jedlu, a s tým sa vrátia aj predošlé problémy. Ktoré chcel pôstom vyriešiť. A možno aj vyriešil. Ale čo z toho, keď sa potom vráti opäť k predošlému jedálničku?
Ale tak dosť dlhá doba bez nezdravých jedál by mala utlmiť chute na ne.

Utlumit chutě na nezdravé - ani ne. Vždy při půstech mívám dny, kdy se strašně těším na nějaké jídlo. Samozřejmě nezdravé. A to těšení se v průběhu půstu mění. Tak sním o tom, že až skončím půst, tak si dám xxx. A za pár dnů snění zas o něčem jiném. A pak když skončí půst, tak si to třeba i dám - ale už to není takové zajímavé jak jsem se těšil. Že se půstem změní chutě, to ano, člověk často po půstu začne mít úplně jinou skladbu jídla. Ale že by to bylo směrem ke zdravé stravě, to jsem ani jaksi nepozoroval. Závislost na jídle nebo jiné závislosti se půstem zlepší, např. se zmenší potřeba množství jídla.

Presne!!! Idem okolo kebabu a už by som si dala. Dnes mi rozvoniaval nejaký guláš cestou na prechádzku. A chuť mám nie na jedlo, lebo nie som hladná. Ale na totálne blbosti.
No a samozrejme čítam knihu - Jezte zeleně, tak už som sa dočítala, ako to pekne všetko funguje. No ešte asi dlhá cesta predo mnou. Ale nevadí, všetko postupne

Takže je tam neustály konflikt záujmov: človek má chuť na nezdravosti, ale vie, že by to jesť nemal. Bez ohľadu na to, či ten človek pôstoval, pôstuje, nepôstoval alebo nepôstuje.

I Pavel prosazoval - že raději bude jíst nezdravě a užívat si a pak to napraví půstem, než si odříkávat a jíst zdravě.

Presne, konflikt. A tých mám teda dosť. A buď na seba tlačím, aby som robila niečo, o čom som presvedčená (čo mám načítané ako to správne) a robím to s nie veľkým nadšením, alebo popustím a urobím niečo, z čoho sa teším a potom sa za to trestám, lebo mám pocit zlyhania.


Áno, jeho knihu opäť čítam a pripomínam si to, že to nemám brať ako zlyhania, Pavlovi to tiež trvalo celé roky, kým k tomu dospel. Ak to budem brať ako odriekanie a budem to robiť pod nátlakom, tj. nebude to vychádzať zvnútra, prirodzene, tak to nebude v poriadku. Lebo vždy tam bude to chcenie.
Problém teraz je v tom, že mám načítané nielen to, ako blahodarne pôsobí pôst a živá strava, ale po novom aj to, čo s telom robí aj len varená strava - hoci zelenina. Takže úlohou je prestať sa trestať, resp. prestať mať z toho všetkého strach. Nejak vyjsť z tej pavučiny bludov
Včera, keď som bola na tom zbere, tak som celé hodiny nepila vodu. Hovorila som si, že ok, idem do obchoďáku, kúpim suroviny na pesto a vodu na pitie. Zabudla som. Tak som cestou domov vytiahla fľašu načatej minerálky, dala som si jeden jediný glg a ostalo mi nevoľno. Samozrejme som mala rozpoznané to, že mi to myseľ robí - po destilke načatá voda, ublíži mi, pokazí pôst a pod. Umlčať také myšlienky je pre mňa nadľudský výkon

Aha. Čiže človek verí, že niečo mu škodí. Ale aj tak to robí. Dokonca si to mieni aj užívať s nádejou, že to potom predsa odčiní. A snaží sa netrestať sa za to a nebrať to ako zlyhanie.
???
To má v odborných kruhoch dokonca aj meno: "cognitive dissonance".
Cognitive dissonance is a mental conflict that occurs when your beliefs don't line up with your actions. It's an uncomfortable state of mind when someone has contradictory values, attitudes, or perspectives about the same thing. (zdroj: prvé, čo mi vyhodil google po napísaní "cognitive dissonance" )
Inými slovami, tento mentálny konflikt vzniká, keď naša viera a naše činy nie sú v súlade. Vedie to k vnútornému diskomfortu a konfliktu, samozrejme. A aj bude. Pokiaľ to, čo robíme, bude v nesúlade s tým, čomu veríme, že by sme robiť mali, tak ten vnútorný nepokoj tam bude.