Každá živá predstava, ktorá nás napĺňa, má snahu sa uskutočniť.
Keď pri tom stojí viera a vôľa proti sebe, víťazi vždy viera.
Akákoľvek námaha pri živej predstave spôsobí opak.

Každý človek má schopnosť živej predstavivosti. Dieťa ani nemá inú možnosť len si predstavovať to, čo počuje alebo vidí. Tiež každý dobrý architekt vidí najskôr pred svojím vnútorným zrakom hotový dom, skôr ako urobí prvú čiaru na papieri.
Mnohí ľudia nechali túto svoju prirodzenú schopnosť “zakrpatieť” a používajú ju už len vo sne. Je ale možné ju opäť prebudiť.

Obraz je rečou podvedomia a duše. To, čo je potrebné a žiadúce, by malo byť obrazne a detailne spracované a predstavené v prirodzených farbách a prirodzenom okolí. Predstava by pritom mala byť stále dokonalejšia. Samozrejme to môže byť aj formou “filmu”.

Vnútorné obrazy určujú väčšiu časť nášho života. Zakaždým, keď podvedome prijmeme nejaký určitý obraz či predstavu do svojho vedomia, siahne podvedomie do vnútorného “skladu obrazov”, akési vnútorné “obrazové galérie” a uskutoční ich.
Preto by sme si mali vytvoriť jasný obrázok požadovaného cieľového stavu vo všetkých oblastiach svojho života, tieto obrazy si neustále vyvolávať do vedomia a tam ich možno čo najdlhšie a najživšie držať.
Môžeme tiež úplne vedome nevhodné obrazy zo svojej vnútornej galérie “vymazať” alebo ich proste vo svojich predstavách vymeniť.

K vytvoreniu živej predstavy konečného cieľa potrebujeme obrazotvornosť a predstavivosť, aby sme ju dokázali priviesť pred svoj vnútorný zrak. To vie každé dieťa, časom sa však táto schopnosť vytráca, pretože ju skoro vôbec nepoužívame. Ale všetko, čo sme pozabudli, sa môžeme zase naučiť.

Toto obrazové predstavovanie sa môže vzťahovať na:
konkrétne predmety
abstraktné pojmy + hodnoty
priebeh jednania (predstaviť si ho ako film)
seba samého
Ako pomôcka pre predstavovanie môže byť použitá technika filmového plátna. To znamená, že si predstavíte prázdne plátno a necháte na ňom vzniknúť obraz alebo film toho, čo chcete.
Ak máte pocit, že to nestačí, mali by ste si obstarať skutočný obraz. Buď kresbu, alebo fotografiu.
Čím je obraz jasnejší, tým ľahšie sa kumuluje energia k jeho uskutočneniu. Čím dlhšie a častejšie udržujeme obraz na svojej duševnej obrazovke, tým dlhšie plynie energia.

Dôležitá je tiež vlastná identifikácia sa so želaným stavom. Ako sa potom budem cítiť, ako sa budem chovať?

Ak je obraz dostatočne živý, osamostatní sa. To znamená, že spočiatku určujem detaily ja, ale tie potom postupne samé vznikajú pred mojimi vnútornými očami, až potom pri opakovanej predstave nadobudnú konečnú podobu.

Keď takýto obraz vidíte pred svojimi vnútornými očami udržíte ho po niekoľko minút, znamená to, že už sa na duchovnej úrovni uskutočnil.
Pretože ale materiálne zmeny potrebujú energiu, je aj k manifestácii na fyzickej rovine tiež nutné poskytnúť potrebné množstvo energie a spojiť ju s obrazom. Jednoduchá zmena môže vyžadovať len jedno - dve sedenia, ale na zmenu väčšej veci bude potrebné podľa okolností napríklad sto sedení. Ani na duchovnej rovine tomu nie je inak ako fyzickej.

Keď je obraz vytvorený a spojený s dostatočným množstvom energie, musí byť ešte “zvnútornený”.
Privlastním si ho tým, že sa s ním identifikujem, tým že ho pocítim, ako sa potom budem cítiť, až sa uskutoční a uvidím, ako sa budem chovať. Predovšetkým pocítim silný pocit vďačnosti za splnenie. Potom ho úplne vypustím, aby sa mohol prejaviť.

Možno si teraz myslíte, že už nie je nič nemožné. To je v podstate pravda, keď dokážete zmobilizovať dostatok energie. Ale práve v tom je háčik. Sme síce obklopení nevyčerpateľným morom energie, ale môžeme disponovať len takým množstvom, koľko sme vďaka veľkosti svojej osobnosti schopní prijať.
Ale čím viac svojím duchovným vzdelávaním rozširujete a rozšírite svoje vedomie, tým aj viac zväčšujete a zväčšíte množstvo energie, ktoré potom môžete použiť.

Uvedomte si, že môžete prijať len to, čo už v duchu vidíte k sebe prichádzať.
Keď vidím požadovaný cieľový stav, už ho duševne vytváram. A s pomocou mentálneho tréningu nechám prejaviť, čo som v duchu vytvoril. Môže to byť zdravie, riešenie problémov, láska, zmena povolania alebo spirituálny vývoj. Všetko to sú dokonalé vzory stvorenia, ktoré sa prejavia, akonáhle ich dokážem udržať vo svojom vedomí!!!

K tomu potrebujem silu dvojitého druhu:
silu obrazotvornosti, fantázie
silu predstavivosti
Sila obrazotvornosti mi poskytuje obrazy buď zo spomienok, alebo z predstáv.
Sila predstavivosti ich privádza na duševnú obrazovku a tam ich udržuje.
Čím presnejšie si niečo dokážem predstaviť a čím dlhšie udržím obraz na duševnej obrazovke, tým viac energie môže plynúť a tým rýchlejšie sa obraz musí prejaviť.

Živá predstava nie je videnie ako vo vonkajšom svete a uskutočniť ju dokáže každý. Nemôžeme ju dokonca ani odmietnuť, pretože živé predstavy sú “rečou podvedomia”. Je len dôležité si túto predstavu uvedomiť.
Pritom môže byť užitočné robiť “ako akože”. Povedzme, že by som mohol tento obraz vidieť v skutočnosti. Ako by potom vypadal? Aké farby by mal? Akú podobu? Ako by sa pociťoval? Vnímajte jeho detaily!

Nachádzam sa vo “vnútornom prežívaní”.
Môžem tak vnímať dianie vo svojom tele a riadiť ho: svoje myšlienky, svoju látkovú premenu, prekrvovanie, trávenie a pod.
Poznávam, že ja som telo. Je to výraz môjho bytia a ja určujem, čo sa bude diať. Ovládam ho!

Požadovaný cieľový stav by mal byť formulovaný tak precízne, ako keby ste pripravovali scenár pre kameramana, ktorý ho má natočiť, teda uchovať v obrazoch. Musíte teda “kameramanovi osudu” svoje želanie povedať tak jasne a dokonale, aby podľa neho mohol stvoriť požadovaný stav. Nedostanete totiž to, čo chcete, ale to, čo si objednáte!
Čím svoje želanie vyjadríte precíznejšie, tým presnejšie potom môže osud manifestovať vytvorený obraz na materiálnej rovine!

Pretože “vnútorné obrazy” určujú náš život, musíme preskúmať obrazy, ktoré sa v nás nachádzajú a zistiť, či zodpovedajú nášmu súčasnému kritériu.

Rozlišujeme tri druhy “vnútorných obrazov”:
Aktívne obrazy:
To sú všetky obrazy, ktoré v súčasnosti vedome alebo nevedome určujú náš život.
Latentné obrazy:
To sú obrazy, ktoré sú skryté hlboko v podvedomí. Obrazy, ktoré sme nevedome prijali alebo sme ich úmyselne “zabudli”. Nečinne v nás odpočívajú, dokiaľ ich neaktivuje nejaká špeciálna situácia
Vhodné obrazy:
To sú obrazy, ktoré by boli pre náš život užitočné a zmysluplné, ktoré by boli tvorivé a podporovali vývoj našej osobnosti - ale nie sú tu!

Práve tieto obrazy by sme mali vytvoriť, aby sme mali naplnený život.
Čo sa týka aktívnych a latentných obrazov, je treba pravidelne skúmať, či sú ešte potrebné. Nevhodné a prekonané obrazy, programy a vzorce chovania je treba mentálne prerobiť alebo ich rozpustiť. Aj nevhodné obrazy sú totiž uskutočňované a stoja plno energie.

Maliar maľuje obraz, ktorý vidí vnútorným zrakom.
I život to robí práve tak. Vytvára životné okolnosti, ktoré vidíme ako vnútorný obraz a udržujeme ho.

Tady je nekdo vzorny studentik Jj, na to jsem zapomnel, pravda, sedet a "koukat" smerem na sever:).
--------------
Jinak linku na ruzne zkracene verze Duchovnich Zakonu je plny google, mozna v nich dgm najde i ten co mi kdysi poslala, super, ze se zde objevila o nich zminka, je to uchvatne cteni o tom jak asi priblizne melou Bozi mlynky, ci funguje Karma (dle kazdeho chuti):).
Miro doporucuju, i kdyz se Ti to zda byt dlouhe ke studiu .

Opět Vás všechny zdravím. Bohužel nesu špatné zprávy. Ať se snažím, jak chci, stále nic. Už skutečně nevím, co bych mohl dělat.

Vizualizácia sa bežne používa. Keď niečo inému doma či v práci popisujem. Podľa schopnosti vyjadrovania okamžite poznám stupeň vizuálnej schopnosti
Trénuje sa prirodzene pri počúvaní rozhlasových hier či rozprávok, pri čítaní umeleckej literatúry
Televízia a iné vizuálne média tútú schopnosť tlmia

Najznámejšiu vizualizáciu pokladám z biblie, modlitbu v JK v Getsemanskej záhrade.
JK vopred obrazne prežil utrpenie na kríži. Nasledujúci deň neprešiel pri prežívaní utrpenie cez jeho ústa ani ston.
Preto je dobré vizualizovať seba samého odvážne v situáciách, ktoré sú nie príjemné ale ktoré sú nevyhnutné.

Běžně je pro lidi nemožný kontrolovat vůlí běh svých myšlenek. Jsou jimi zmítaný jak nudle v bandě a nedokážou se zastavit, leda že usínají únavou a čumí do blba. Ale je to otázka tréninku. Doporučil bych začít koncentrací, třeba sednout si před svíčku, upnot pozornost na její plamen a snažit se nedovolit vstoupit myšlenkám. Až se to naučíte, lze pokračovat dál. Bude možný sklidnit mysl i bez této pomůcky a lze začít s meditací. Z počátku vás vyruší i červotoč, časem vám nebude vadit ani dítě dovádějící kolem vás. Zpočátku to dokážete jen okamžik, postupně třeba hodinu. Je to vše otázkou tréninku, běh na dlouho jako u každé dovednosti. Lze to přirovnat kupříkladu ke hře na hudební nástroj. Zkoušel jste někdo hrát na housle? Z počátku se nezkutečně trápíte s vlastními prsty, nevyloudíte ani tón. Ale časen to začne jít tak nějak samo.

Petre, Pavel nas prave ucil nikoli plamen, ale kazdymu priradil (dle najakeho jeho klice pokrocilosti dotycneho) pismeno abecedy k imaginaci a Tvym ukolem bylo koncentrovat se na nej.
Myslenky sly casem do haje tim padem taky, ale zpocatku mas pravdu, i cervotoc byl nepritel no.1 meditace a koncentrace:).
(Hadam od te doby si Abicko rika ABCD), pac jsme meli kazdy jine pismeno .

Jo Pavel jistě věděl co dělá. Ale měl jsem v tomhle jinou školu a svíčka fungovala taky.

A tak, že bysme odhalili ábíčko?

O tom neni pochyb, svicku jako metodu znam taky, ale nezkousel jsem, nekdy prubnu:).

Zajímavý to vlákno meditace na půstu. Zkoušel jsem imaginovat písmeno a nechat ho zmizet. No...ale jo..., dá se, jakžtakž. Nedovedu si ale představit takhle začínat, musí to být strašně těžký. Myslím že je jedno na čem se učí koncentrovat, hlavní je naučit se vyhnat dotěrný myšlenky.

S temou myslienok je pomerne zaujimavy pohlad roznych majstrov. Celkom sa mi pozdava napr. tento pohlad : Myslienky nie su nase, len cez nas prechadzaju. Ak by boli nase, nebol by problem ich udrzat, alebo ich nemat. Skuste udrzat dlho iba jednu myslienku... urcite to dlho neustojite, lebo v podstate to nie je vasa myslienka. Vase nazory, pohlady na zivot, predsudky a rozne presvedcenia a kvazi poucenia z vlastnych zazitkov vytvaraju akusi matricu, cez ktoru tie myslienky prudia a podla toho, aka je ta vasa matrica, tak take myslienky sa cez vas zachytavaju. Matrica, ktora vas ako keby charakterizuje, je ako keby filter, ktory zachytava iba urcity druh myslienok, ktore vas druhotne charakterizuju. " Podla reci poznas cloveka " - toto porekadlo asi poznate.

Ak chcete mat hlbsi zazitok, musite vypojit rozum a logiku mysli a prave trenovanim nemat myslienky sa ucite ten rozum odpajat. Vase vedomie nie je rozum, aj ked sa to casto zamiena , alebo stotoznuje.
To je len taky maly prispevok na spestrenie temy.....

Potlačení či vypnutí myšlenek odfiltruje šum a umožní naladit přijímač na konkrétní stanici.

Hehe, taky to chce rozum zase zapnout, jinak z vás budou pitomci.

Připadá mi, že tohle jsou věci konkrétním lidem někdy do značný míry vrozený. V dětství je to někdy i na obtíž, že jste jiní než ostatní. Na základce na prvním stupni jsme měli učitele, ale že echt komouše, a ten prudil že jsem duchem na měsíci. Přitom jeho duch byl zakrnělej a asi mu chybělo i vzdělání.

představ si, Petře, že já už mám tak vycvičenou imaginaci, že si umím představit celou část města, vznést se do výšky jako v balónu, a začít pohybovat jednotlivými budovami tak, aby mi seděly do obrazu. Pak začnu - stále v duchu - ohýbat perspektivu, zmenšovat nebo zvětšovat domy nebo ohýbat ulice, a to v černobílém provedení, protože barvy by mne rušily. Když si to jen představuji, je to hra, ale jakmile to jdu zachytit v reálu na papír, vyčerpá mne to tak, jako bych ujela na kole 100km.
Myslím, že jsem si vypěstovala imaginaci v dětství, kdy jsem hodně četla, a představovala si vše v obrazech.
větší problém je tuhle fantazii v hlave usměrnit tak, aby tam nebylo nic. Začala jsem tak, že jsem si představovala černou zeď ve zvukotěsné komoře
ale vždycky mi tam někdo "otevřel dveře" a rušil

Tak to se mám ještě hodně co učit. Živý i barevný obrazy jako skutečnost jdou taky, ale jen chvíli a ne 3D cestování. To bych se musel skouřit a pak jde i cestování v prostoru a čase, ale to už dávno nedělám. Jsem si musel i to písmeno představit vykovaný ze železa, pak to fungovalo.

Aby nic nebylo tak to zas mi jde docela dobře. Staší si představit že bivakuju na horách a neletí zrovna letadlo a už jsem tam vtažen. Lze se i téměř odříznout od okolí, že tě nějaký to otvírání dveří nevyruší.

Jéje a už mě maj
ale pro osvětlění v době kdy tě Cefíku Pavel "drtil" s písmeny, ted pokud to nebylo tak, že písmena drtila tebe, jsem byla půstem ještě nepolíbená.
tuhle přezdívku jsem si dala když jsem šla na Vitarián ... dnešní Rudarián ... žíši lidi ten člověk nědělá nic jinýho než píše do diskuze.
měla jsem s písmeny pomůcku ...obrazovku jsem začernila a písmeno nakreslila ... vytiskla a s papírem před očima seděla i na oné místnosti nebylo to sice ideální ale pomáhalo to

Ty brdo, ja to slychal jinak kdyz si stezovali pedagogove rodicum "On je duchem nepritomny" )).
A proto si treba rozumime i pres diametralne odlisny konicky a zajmy.
Dualni duse se tomu nekdy rika:), Pavel ma na to super porekadlo "Pes psa cejti":).

Dodnes mi par dobrych kamaradu rika "Ty zijes ve sve bubline, ve svym svete, ve vakuu".
Samoze jsem samorost, zumpa mi nic nerika, proc bych mel plynout se zumpou, nenapada me jediny duvod kdyz nemusim a fandim kazdymu samorostovi ci zalesakovi, kazdymu kdo je "jinaci".)Uz to tak mam odjakziva, stykam se jen s podobnymi posuky:), cisti materialisti, hmotari a prizemni lidi bez predstavivosti mi nic nerikaji, necinka to proste mezi nama:).

To snan neni mozny, me slo taky jen mosazny pismeno 3D (jak se treba na pomniky, nahrobky z plnyho materialu).
Ale nesmeli jsme do pismena lezt, pry to pro zacatecnika je zapeklity, dodnes nevim proc, ale respektuju tuto radu, neva:).

Jj, bylo to tak, pismeno drtilo me zpocatku slo to ztuha:), pomohl az ten kratky pustik jako odrazovy mustek:).

Aha, tohle mi uniklo ale ještě mi nenapadlo lézt do písmena. Přiznávám že to vlákno poprvý pozorněji čtu.

Moje písmeno bylo z kroucenýho hranolu.

Asi to tak bude, když to říká Pavel.

Přízemní lidi a materialisti mě taky neberou, to jsme dva.

Presne tento nazor sdilim rovnez, sleduj :
"My všichni žijeme v moři energie, kde myšlenky prostupují skrz každého a skrz vše." ( zdroj : http://pust.cz/ ) .

Ahoj.
K vizualizaci bych měl ještě toto. Nedávno mi říkal kamarád, když jsme se o ní bavili, že si dokáže zahojit např. zkažený zub. Předtavuje si nějak, že ho vyživuje a tím ho časem vyhojí. Je to lákavá myšlenka, ale mě šlo v tu chvíli o jinou věc. O nižší, o tu úplně „základní úroveň“ vizualizace. T.j. když si zkusíte například představit nějaký základní tvar v nějaké barvě (oranžové kolečko třeba), bez problémů ho vidíte, ale nebo taky ne...

Byli jste na tom někdo na začátku tak, že jste nedokázali vidět vůbec nic a až časem, díky nějakému mentálnímu cvičení, jste se dostali k tomu, že jste začali snadno vidět, v podobě obrázků, to co jste chtěli? Nebo jste tuhletu „základní úroveň“ měli odjakživa?

Vidět nějaký obraz, to už od dětství. Někdy to jde a někdy ne, na tom se moc nezměnilo. Ale schopnost koncentrace a meditace to je vyloženě záležitost tréninku. S tím zubem věřím, funguje mi to takhle když na mě leze nachlazení. Představím si že daným místem protéká proud energie a většinou to zafunguje. Takže na tom něco bude.